Exkluzívny rozhovor s Petrom Remišom

  

   Hlas Krakovian : Skladby Slniečka sú práve medzi novinkami v hitparádach Rádia Naj a N-Rádia, v tom nitrianskom dokonca pieseň so zaujímavým textom Dedko a parný valec niekoľkokrát zvíťazila. Prečo ste sa rozhodli až po dvadsiatich rokoch existencie kapely preniknúť medzi širšie masy?

 

- Je to z viacerých dôvodov. Predovšetkým, až dnes sme nadobudli sebadôveru vo vlastnú prácu. A tentokrát sme do nahrávania vložili oveľa viacej vlastných prostriedkov a energie, ako kedykoľvek predtým. Okrem toho, do vydania CD vstúpili finančne aj dvaja naši priatelia, ktorých nechceme sklamať. V neposlednom rade sa viacej angažujeme aj preto, že veľa organizačných vecí prevzal v kapele aktívny gitarista Laco Svitek.

 

Hlas Krakovian : Nový album Bašavel, ktorý krstil rozhlasový moderátor Dado Nagy, známy z Twistu, vyniká okrem tradične veľmi originálnych textov aj skvelou hudobnou stránkou. Nie že by boli predchádzajúce albumy  málo hudobne prepracované, no nová kompilácia sa v tomto smere posunula takmer k úplnej dokonalosti. Čo sa v kapele od vydania minulých albumov zmenilo? Kde sa dá album okrem koncertov zakúpiť?

- No o dokonalosti by sa dalo diskutovať. Ale pravdou je, že sme album robili doteraz najdlhšie zo všetkých doterajších - od apríla 2002 do leta 2003. Kde všade sa dá kúpiť? V Piešťanoch určite v predajni Front CD na Rázusovej ulici a vraj už aj v OD Tesco.

 

Hlas Krakovian : Plánujete vydať songy, ktoré ešte neboli na žiadnom albume, no roky rozveseľujú fanúšikov koncertov?

- Práve teraz k Vianociam plánujeme výberové CD s archívnymi nahrávkami z rokov 1983-89. Malo by tam byť asi 16 pesničiek. Ale nepôjde o štúdiové nahrávky, iba pesničky z koncertov, preto treba počítať so zníženou kvalitou zvuku. Ale ak všetko pôjde dobre, mohli by sme sa na jar pustiť do nahrávania ďalšieho albumu. To však iba v ideálnom prípade, ktorý – ako všetci vieme - býva málokedy.

 

Hlas Krakovian : V Dekahitoch TV Markíza sme mali možnosť, zatiaľ nesúťažne, vidieť aj videoklip k hitovke Veselé, ako prebiehalo jeho nakrúcanie, aké boli náklady, kto sa na natáčaní podieľal?

Išlo o typický nízkorozpočtový videoklip. Priame náklady na nakrúcanie boli asi 20-tisíc korún, ktoré uhradil náš  vydavateľ Dušan Drobný. Ďalšie náklady vynikli pri výrobe kópií pre televízie a dosiahli asi 5000. K tomu treba pripočítať benzín, pohostenie pre komparz a niečo vyše 1000 korún pre niektorých neoblomných rómskych štatistov. Nakrúcanie však prebiehalo vcelku dobre. Niektoré veci sa riešili priamo na filmovom „pľaci“, iné sme mali pripravené vopred. Napríklad vopred sme mali pripravený rómsky komparz v Pobedíme. Samotné filmové spracovanie mal na starosti režisér Ivo Brachtl z Bratislavy a jeho asistenka Jana Pirohová. Počas celej doby nám nakrúcnie snímal digitálnym aparátom aj fotograf Dušan Knap. Veľa z jeho fotiek sme neskôr požili na obale albumu Bašavel.

 

Hlas Krakovian : Nebolo to Vaše prvé televízne vystúpenie. Fanúšikovia mohli kapelu Slniečko vidieť aj v dokumentárnom cykle Slovenskej televízie pod názvom "Pesničkári slovenskí". Kto Vás oslovil s týmto nápadom a aké boli Vaše dojmy s tejto akcie?

- Na toto máme veľmi milé spomienky. Celé to bol nápad našej kamarátky Hanky Daubnerovej z STV, ktorá mala na starosti vysielanie pre deti a mládež. Režisérom bol Milan Homolka a filmovanie bolo ešte príjemnejšie, ako v tomto roku – mali sme totiž zhodou okolností s kamarátmi opekačku pri Váhu v tom istom termíne a tak sa veľa vecí točilo priamo tam, v peknom prostredí pri rieke. Ostatné scenérie sme vopred veľmi starostlivo vybrali. Napríklad sa točilo pri trebatickej železničnej stanici, alebo v Moravanoch pred kostolom a na Striebornici. Niektoré scény sú zase z Ducového.

 

Hlas Krakovian : Plánujete do budúcnosti ďalšie filmové stvárnenie svojej hudby?

- To by som veľmi rád. Režisérom by tentokrát mohol byť renomovaný majster Karol Vosátko (on síce o tom ešte nevie, ale už sa mu vraj naše pesničky páčia). Jeho klipy vraj majú úroveň ako na MTV. V najbližších dňoch ho chcem osloviť, aby nám spravil klip k pesničke Mačky. Uvidíme, či sa dohodneme. Nakrúcať by sa mohlo  niekde na Kopaniciach, prípadne zase v Piešťanoch a okolí.

 

Hlas Krakovian : Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre svoje texty?

- No to je klasická otázka a ťažko sa na ňu odpovedá. Ale asi najviac čerpám z príbehov mojich známich a z vypočutých útržkov rozhovorov, ktoré potom domýšľam. Napríklad raz som sedel v Krakovanoch U Notára a počul som, ako barman hovorí hosťovi: Ty skončíš v Sokolovcách v blázninci. Doma som nad tým uvažoval a skončilo to ako pesnička „Sokolovce“.

 

Hlas Krakovian : Ako, kedy a kde ste ako kapela začínali?

- Pred Vianocami v roku 1983 sme na malom koncerte na Malej scéne Ivana Krasku v Piešťanoch zahrali prvé pesničky spievané v nárečí. To bolo asi náš začiatok.

 

Hlas Krakovian : Označujú Vás ako "úderný dedinský rock", často ste pozývaní na vystúpenia pri príležitosti folklórnych slávností. Ak by ste boli oslovení prijali by ste ponuku spestriť slávnosti aj v Krakovanoch?

- Celkom rád, ale musel by to byť koncert postavený úplne mimo folklórneho programu, aby sa nemiešali hrušky s jablkami. Možno by bol vhodný termín v piatok večer.

 

Hlas Krakovian : V októbri ste po desiatich rokoch vystupovali  na Krakovianskej pôde. ČO hovoríte na atmosféru v sále?

- Bolo to fajn. Iba chýbala výraznejšia propagácia podujatia. Nikde som nevidel plagát pozývajúci na koncert. Určite by to bola ešte lepšia akcia, keby prišlo ešte viacej ľudí.

 

Hlas Krakovian : Keď už sme pri vidieckom prostredí,  čo sú podľa Vás kladné a čo záporné hodnoty (ak je to možné takto vymedziť) vidieka, spôsobu života dedinčanov?

- Každé miesto má svoje plusy a mínusy. Ale povedal by som, že v Bratislave je napríklad väčšia koncentrácia rôznych podivných indivíduí, ktoré v ponímaní vidiečana vyznievajú ako úplní blázni. To isté si ale Bratislavčania môžu myslieť o dedinčanoch.

 

Hlas Krakovian : Čo by ste poradili mladým začínajúcim hudobným interpretom?

- Aby mali dostatok sebadôvery. Bez nej je to stratené.

 

Hlas Krakovian : Ako vo všetkých sférach spoločnosti, taktiež v hudobnom priemysle je veľmi ťažké zapustiť korene a presadiť sa, má všetko dianie s muzikou u nás zdravé základy? Aké tu podľa Vás panujú pomery?

- Fakt je, že takmer nikto nemá šancu presadiť sa, ak nemá za sebou produkčný dom Forza, alebo vydavateľstvo Universal. V opačnom prípade takého interpreta rádiá odmietajú hrať. Aj keď výnimky potvrdzujú pravidlo. Ale živiť sa muzikou je asi všade ťažké, nielen na Slovensku. Mám v USA známeho, veľmi dobrého džezového muzikanta. Vydal už množstvo albumov, ale aby sa uživil, predáva v obchode s hudobninami.

 

Hlas Krakovian : Meno Peter Remiš je v okolitej verejnosti známe okrem lídra kapely Slniečko aj z Piešťanského týždňa, či agentúry TASR. Ako hodnotíte roky strávené v týchto inštitúciách?

- Ako osobný prínos. Miesta, kde som našiel veľa priateľov aj užitočných kontaktov. Ale asi viac som sa naučil na svojom neskoršom poste v Novom Čase, kde som tri a pol roka pracoval ako redaktor zahranično-politického oddelenia a ako reportér. Tu som zistil napríklad aj to, že mnohí ľudia dokážu zarobiť na predaji úplných hlúpostí iba vďaka  dostatočnej drzosti. Napríklad v šoubiznise nehrá inteligencia takmer žiadnu rolu.

 

Hlas Krakovian : Okrem hudby a novinárčiny sa venujete aj poézii. V jednom slovenskom vydavateľstve Vám vyšla aj básnická prvotina. Čo poviete našim čitateľom k tejto Vašej záľube a k samotnej básnickej zbierke?

- K písaniu ma inšpiroval pobyt v Bratislave a množstvo „čudákov“, ktorých som tam stretol. Sporadicky ešte píšem poéziu, ale myslím, že na systematické písanie takejto produkcie by som sa musel presťahovať do väčšieho mesta. Tie ma totiž k písaniu inšpirujú viacej. Presne opačne je to ale pri písaní pre Slniečko, kde ma zase viac inšpiruje dedina.

  

Hlas Krakovian : Aké sú Vaše plány do budúcnosti?

-         Plánov mám veľa. Všetky asi nemá význam hovoriť. Z tých krátkdobých si prajem, aby naša kapela prešla už v tomto roku do vyššej honorárovej kategórie. Pre to ale asi ešte musíme veľa urobiť. Z dlhodobých plánov si prajem, aby som raz opäť býval na dedine.          

 

Hlas Krakovian : Ako vnímate súčasné spoločensko-politické rozpoloženie na Slovensku?

-         No hodnotiť to obšírne nemienim. Myslím si však, že ľudia by nikdy nemali zabúdať, že spokojnosť je inde, ako v zlatom teľati. Kaziť si náladu kvôli tomu, kto je pri moci, je taktiež scestné. Dosiaľ nikdy nikomu nepomohlo ani rozčuľovať sa nad tým, či je ministrom zdravotníctva Zajac, alebo Králik.

 

Hlas Krakovian : Vianočné obdobie je predo dvermi. Ako a s kým najradšej trávite Vianočné sviatky?

- Určite strávim Štedrý večer v Krakovanoch s rodinou, ako vždy. V tomto roku mám kalendár mimoriadne nabitý, takže na vyvaľovanie pred televízorom mi veľa času nezostane. Hráme deň pred Štedrým dňom, aj všetky tri dni nasledujúce po Štedrom dni. Dokonca hráme aj na Silvestra. Ale na všetky tie hrania sa teším.

 

Hlas Krakovian : Čo by ste priali sebe a čo čitateľom Hlasu Krakovian do Nového roka 2004?

- Všetkým, teda aj sebe, prajem v budúcom roku zdravie a pevné nervy. Ak bude zdravie, ostatné príde samo.

 

S lídrom kapely Slniečko, Petrom Remišom sa zhováral Juraj Filo ( georgefilo@web.de )