Vianočná nálada

Každý rok, keď sneh a mráz postriebria krajinu, prichádza čas vianočný. Čaro Vianoc rok čo rok vstupuje do miest i dedín vždy v inej podobe. Pri rozžiarenom vianočnom stromčeku sa stmeľujú rodiny, otvárajú sa ľudské srdcia, vyslovujú sa nové želania.

   Niet v roku sviatočných dní, ktoré by boli opradené toľkým množstvom obyčajov, obradov či dávnych magických úkonov ako práve Vianoce. U nás, ako aj u iných európskych národov vianočné tradície patria k výročným zvykom a obyčajom, ktoré boli v dávnej minulosti spojené so zimným slnovratom. Počas stredoveku sa na ich formovaní zúčastňovali predovšetkým obyčaje a obrady zamerané na zabezpečenie hospodárskej prosperity a zdravia, úzko späté s kresťanskými betlehemskými tradíciami. Už v predvianočnom období na Martina (11. XI.) chodili pastieri po domoch so zelenými prútmi – vetvičkami, ktorými šibali gazdu a gazdinú a vinšovali hojné rozmnoženie dobytka. Zelená vetvička bola v slovanskom zvykosloví veľmi často symbolom zdravia a kontinuity života. Na Katarínu (25. XI.) vyháňali pastieri trúbením a plieskaním biča  strigy z obcí. Na Ondreja (30. XI.) sa najmä dievky venovali milostnej mágii. Triasli ploty so slovami: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, aby si mi dal znati, s kým ja budem pri sobáši státi.“ Všeobecne bolo známe liatie olova, varenie halušiek s menami mládencov a iné. Od Lucie do Vianoc (13.-24. XII.) zhotovovali mládenci drevený stolček bez použitia klinca, aby na ňom počas polnočnej omše mohli spoznať strigy z dediny. Ak dievke rozkvitla na Vianoce vetvička, ktorú vložila na Luciu do pohára s vodou, verila, že sa do roka vydá. Ale najmä Štedrý večer spestrovalo najviac zvykov a obyčajov spätých so štedrou večerou, hojnosťou jedál na reťazou zviazanom stole, so symbolickým krájaním a delením jabĺčka, so zapaľovaním sviečok, hádzaním hrachu či orieškov do kútov, prinášaním darčekov atď. K tomuto večeru sa viažu i tradície spojené s koledníckymi spevmi mládencov a dievok pod oblokmi, pastierske vytrubovania a obchôdzky, betlehemské hry s jabĺčkami, vinše detí a dospelých pri príchode do domu. Mnohé z nich sa opakovali aj počas ďalších vianočných dní, i na Nový rok. A aké budú tohtoročné Vianoce?

   Štedrovečerný stôl prestrieme bielym obrusom, možno zdobeným peknou ľudovou výšivkou, a celá rodina alebo kruh tých najbližších priateľov zasadneme dookola. V chvíľke ticha sa zahľadíme do trblietajúcich sa plamienkov sviečok a možno sa zamyslíme nad vzťahmi, ktoré nás spájajú, uvedomíme si putá, ktoré nás viažu k sebe. Spomenieme si na tých, ktorí nie sú s nami, ktorí už nikdy nezasadnú s nami za jeden stôl.

   Vianoce dostali prívlastky sviatky pokoja a lásky. Poniektorí ich pripravujeme s dôrazom na vonkajší lesk a krásu, ďalší možno navonok skromnejšie, ale o to viac so snahou prežiť ich vnútorne. Pre veriacich sú Vianoce oslavou lásky: lásky človeka k človeku v tom najširšom význame, zosobnenej v Kristovi Kráľovi, ktorého narodenie si po tie dni pripomenie celý kresťanský svet. V tom je vlastne pôvod týchto sviatkov. Láska, vzájomná úcta a porozumenie sú etické hodnoty, ktorých plný obsah, dôležitosť a veľkú posilu pre každodenný život by sme si mali pripomínať častejšie a všetci.

   A tak spolu s tými, ktorí sa Vám slovom, spevom či hudbou počas týchto vianočných sviatkov prihovoria, dodávame:

Zdravia, šťastia,

pokoj všetkým

vinšujeme Vám  

za redakciu HLASU Krakovian, Martin Gono