<\/a><\/p>\n

Erb, pe\u010da\u0165 a vlajka tvoria trojicu z\u00e1kladn\u00fdch  symbolov obce. Na tvorbu ka\u017ed\u00e9ho z nich sa vz\u0165ahuj\u00fa  osobitn\u00e9 heraldick\u00e9 \/n\u00e1uka o erboch\/, vexilologick\u00e9  \/n\u00e1uka o vlajk\u00e1ch\/ a sigilografick\u00e9 \/n\u00e1uka o  pe\u010datiach\/ z\u00e1konitosti, pravidl\u00e1 a zvyklosti. Tie  treba d\u00f4sledne re\u0161pektova\u0165 aj pri tvorbe erbu obce  Krakovany.<\/p>\n

Predchodcami dne\u0161n\u00fdch Krakovian boli dve star\u00e9  stredovek\u00e9 obce Krakovany a Str\u00e1\u017ee – obe spomenut\u00e9 u\u017e  v zn\u00e1mej Zoborskej listine z roku 1113 pod n\u00e1zvami  CRACO a VILLA SPECTACULI. Krakovany patrili teda v 12.  storo\u010d\u00ed zoborsk\u00e9mu kl\u00e1\u0161toru a od 15. storo\u010dia  nitrianskemu biskupstvu. V stredoveku tu st\u00e1la  pevn\u00f4stka. V 18. storo\u010d\u00ed nitriansky biskup zriadil v  Krakovanoch s\u00eddlo jedn\u00e9ho zo svojich panstiev.<\/p>\n

Obec Str\u00e1\u017ee patrila v 13. storo\u010d\u00ed e\u0161te medzi  osady str\u00e1\u017ecov hran\u00edc, nesk\u00f4r sa stala s\u00fa\u010das\u0165ou  panstva rodu z Opon\u00edc a nitrianskeho biskupstva.<\/p>\n

Z h\u013eadiska tvorby erbu je d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee v oboch obciach  st\u00e1l od 14. storo\u010dia kostol. V Krakovanoch to bol  kostol sv. Mikul\u00e1\u0161a, dolo\u017een\u00fd v roku 1332 a v Str\u00e1\u017each  kostol sv. G\u00e1la, dolo\u017een\u00fd k roku 1397. Pre na\u0161u  trad\u00edciu tvorby obecn\u00fdch pe\u010dat\u00ed bolo pr\u00edzna\u010dn\u00e9, \u017ee  obce si \u010dasto vkladali do svojich pe\u010datidiel \/nie  erbov!\/ postavy patr\u00f3nov miestnych kostolov. Zd\u00e1 sa,  \u017ee s tak\u00fdmto pr\u00edpadom s stret\u00e1me aj v Krakovanoch. Z  literat\u00fary je zn\u00e1ma obecn\u00e1 pe\u010diatka s postavou sv\u00e4tca  na p\u00edsomnostiach z roku 1678, ktor\u00e1 sa zachovala v  Ma\u010farskom krajinskom arch\u00edve. Kruhopis znie: SIGILVM.PAGI.KRAKOVAN.NICO.O.P.N. – teda “Pe\u010da\u0165 obce  Krakovany \/sanctus\/ Nicolaus ora pro nobis” \/sv.  Mikul\u00e1\u0161, oroduj za n\u00e1s\/. Pe\u010da\u0165 obce Str\u00e1\u017ee nateraz nie  je zn\u00e1ma, d\u00e1 sa v\u0161ak predpoklada\u0165, \u017ee v jej strede je  tie\u017e postava biskupa – sv. G\u00e1la.  Treba pripomen\u00fa\u0165, \u017ee pe\u010datn\u00fd symbol nie je erbom, m\u00f4\u017ee  sa v\u0161ak sta\u0165 v\u00fdchodiskom pre jeho tvorbu. Nie v\u0161ak v  tom zmysle, \u017ee by bol cel\u00fd obsah pe\u010datn\u00e9ho znamenia  mechanicky prenesen\u00fd do \u0161t\u00edtu, ale star\u00fdm stredovek\u00fdm  heraldick\u00fdm postupom, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa predheraldick\u00fd  pe\u010datn\u00fd mot\u00edv heraldizuje tak, \u017ee sa do \u0161t\u00edtu vlo\u017eia  atrib\u00faty pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho sv\u00e4tca, \u010di sv\u00e4tcov.  Principi\u00e1lne toti\u017e nie je spr\u00e1vne kl\u00e1s\u0165 postavu sv\u00e4tca  do erbu. M\u00e1 to svoje historick\u00e9, heraldick\u00e9, ale aj  n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 d\u00f4vody. Preberme si ich postupne.<\/p>\n

P\u00f4vodn\u00e9 erby vznikali v stredoveku ako s\u00fa\u010das\u0165  rytierskej v\u00fdzbroje a ako identifika\u010dn\u00e9, rozpozn\u00e1vacie  znamenia. Ich funkciou bolo navz\u00e1jom rozl\u00ed\u0161i\u0165 dvoch, v  podstate rovnako odet\u00fdch rytierov. Aby erby mohli t\u00fato  svoju funkciu plni\u0165, museli by\u0165 zrete\u013en\u00e9 aj na dia\u013eku.  U\u017e z toho d\u00f4vodu sa na to postavy sv\u00e4tcov nehodili,  hoci ich na\u010falej pou\u017e\u00edvali v pe\u010datiach jednotliv\u00e9  fyzick\u00e9 \u010di pr\u00e1vnick\u00e9 osoby. Postavy sv\u00e4tcov by boli  toti\u017e v \u0161t\u00edte ve\u013emi mal\u00e9 a na dia\u013eku nezrete\u013en\u00e9.  Nebolo by predsa mo\u017en\u00e9 rozozna\u0165 na vzdialenos\u0165 50 \u010di  100 krokov v \u0161t\u00edte napr\u00edklad postavu sv. Petra od sv.  Pavla, ke\u010f\u017ee atrib\u00faty, ktor\u00e9 sa s nimi zobrazovali by  boli popri nich pr\u00edli\u0161 mal\u00e9. Preto, hoci rytier vo  svojej pe\u010dati na\u010falej zobrazoval napr\u00edklad sv. Petra,  svojho patr\u00f3na, do svojho \u0161t\u00edtu zobrazil iba jeho  atrib\u00fat – k\u013e\u00fa\u010de. Nie je n\u00e1hoda, \u017ee z \u010dias p\u00f4vodnej,  \u017eivej heraldiky sa v podstate nezachovali \u017eiadne erby  s postavami sv\u00e4tcov.<\/p>\n

Je pravda, \u017ee dnes viacer\u00e9 obce na Slovensku  vytv\u00e1raj\u00fa svoje erby jednoduch\u00fdm prekreslen\u00edm sv\u00e4tca  zo svojej historickej pe\u010date do erbu a heraldikov,  ktor\u00ed im to vy\u010d\u00edtaj\u00fa upodozrievaj\u00fa z ateizmu. Hoci je  tak\u00fdto postoj po \u0161tyridsa\u0165ro\u010dnej tabuiz\u00e1cii  n\u00e1bo\u017eensk\u00e9ho prejavu pochopite\u013en\u00fd, heraldicky je  nespr\u00e1vny a navy\u0161e heraldicky problematick\u00fd. Na  podporu tohto tvrdenia sa oprieme o n\u00e1zor jednej z  ved\u00facich osobnost\u00ed cirkevnej heraldiky, arcibiskupa  Bruna B. Heima, autora erbov sv\u00e4t\u00fdch otcov J\u00e1na XIII.  a Pavla VI., ako aj autora po\u010detn\u00fdch erbov kardin\u00e1lov  a prel\u00e1tov, autora publik\u00e1ci\u00ed o cirkevnej heraldike a  \u010dlena Medzin\u00e1rodnej heraldickej akad\u00e9mie. V jednej zo  svojich pr\u00e1c p\u00ed\u0161e: “Z n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch, ale aj z  heraldick\u00fdch d\u00f4vodov sa treba bezpodmiene\u010dne vyvarova\u0165  zobrazovaniu post\u00e1v sv\u00e4tcov v erboch, ako by to boli  d\u00e1ke erbov\u00e9 zvierat\u00e1, \u010di in\u00e9 heraldick\u00e9 fig\u00fary. Saint  Saud to opr\u00e1vnene pova\u017euje za nedostatok pokory a  \u00facty, ke\u010f sa obrazy Vykupite\u013ea, Madony a sv\u00e4tcov  pou\u017e\u00edvaj\u00fa ako erbov\u00e9 znamenia. Erby sa \u010dasto zobrazuj\u00fa  na podlah\u00e1ch, kobercoch, vank\u00fa\u0161och, n\u00e1dob\u00e1ch a in\u00fdch  predmetoch. Potom sa po obrazoch sv\u00e4tcov st\u00fapa, sad\u00e1  si na ne a pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa aj na prof\u00e1nne \u00fa\u010dely. Navy\u0161e  sa na malej ploche nedaj\u00fa zobrazi\u0165 d\u00f4stojn\u00fdm  sp\u00f4sobom”. \/12\/<\/p>\n

Heim, k\u0148az a heraldik tu upozor\u0148uje na  n\u00e1bo\u017eensk\u00e9, ale aj praktick\u00e9 v\u00fdhrady proti pou\u017e\u00edvaniu  sv\u00e4tca v erbe. Je ist\u00e9, \u017ee aplik\u00e1cia post\u00e1v sv. G\u00e1la a  sv. Mikul\u00e1\u0161a v erbe obce Krakovany by obmedzila  mo\u017enosti jeho pou\u017e\u00edvania v obci na ozna\u010dovanie  obecn\u00e9ho majetku, preto\u017ee obraz so sv\u00e4t\u00fdmi by sa  nemohol pou\u017e\u00edva\u0165 na ozna\u010dovanie najr\u00f4znej\u0161\u00edch  predmetov, ktor\u00e9 sa napr\u00edklad po pou\u017eit\u00ed odhadzuj\u00fa bez  toho, aby ich znehodnotenie \/aj s vyobrazen\u00edm sv\u00e4tca\/  neur\u00e1\u017ealo n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 c\u00edtenie obyvate\u013eov. Ak teda  kon\u0161tatujeme, \u017ee umiestnenie post\u00e1v sv\u00e4t\u00fdch do  obecn\u00e9ho erbu nie je spr\u00e1vne, no z\u00e1rove\u0148 sme vyjadrili n\u00e1zor, \u017ee je potrebn\u00e9 zachova\u0165 kontinuitu historick\u00e9ho  symbolu, mus\u00edme n\u00e1js\u0165 rie\u0161enie, ktor\u00e9 by vyhovovalo  obom spomenut\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m. Aj tu n\u00e1m poskytuje n\u00e1vod  spomenut\u00fd B.B.Heim, ke\u010f odpor\u00fa\u010da postavy sv\u00e4tcov v  erboch vyjadrova\u0165 ich atrib\u00fatmi – rozpozn\u00e1vac\u00edmi  znameniami, ktor\u00e9 sa v minulosti prid\u00e1vali ku sv\u00e4tcovi  na jeho identifik\u00e1ciu. Jeho odpor\u00fa\u010danie je v \u00faplnej  zhode aj s na\u0161ou dom\u00e1cou heraldickou trad\u00edciou, ke\u010f  napr\u00edklad u\u017e v 15. storo\u010d\u00ed vznikali z p\u00f4vodn\u00fdch hagio-  grafick\u00fdch pe\u010dat\u00ed s postavami sv\u00e4tcov heraldick\u00e9  znamenia s atrib\u00fatmi sv\u00e4tcov. Tak vznikol napr\u00edklad  erb Kremcine, kde bola sv. Katar\u00edna nahraden\u00e1 zl\u00e1man\u00fdm  kolesom, n\u00e1strojom jej umu\u010denia, alebo sv. Anton v  erbe Spi\u0161skej Belej bol v erbe symbolizovan\u00fd jeho  atrib\u00fatom – zvoncom. Tak by sme mohli menova\u0165 mno\u017estvo  \u010fal\u0161\u00edch erbov z celej Eur\u00f3py s k\u013e\u00fa\u010dmi sv. Petra, me\u010dom  sv. Pavla, ve\u017eou sv. Barbory, \u0161\u00edpmi sv. Sebasti\u00e1na,  sekerou sv. Mateja, b\u00fdkom sv. Luk\u00e1\u0161a, \u0161ikm\u00fdm kr\u00ed\u017eom  sv. Ondreja, me\u010dom s v\u00e1hami sv. Michala, \u010di \u0161\u00edpmi sv.  Vojtecha.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee atrib\u00fat toho, ktor\u00e9ho sv\u00e4tca vych\u00e1dza  naj\u010dastej\u0161ie z P\u00edsma, pr\u00edpadne z pr\u00edslu\u0161nej  hagiografickej legendy, bude vhodn\u00e9 pripomen\u00fa\u0165 v  kr\u00e1tkosti legendu o sv. Mikul\u00e1\u0161ovi tak, ako ju pozn\u00e1me  z r\u00f4znych hagiografick\u00fdch pr\u00e1c.  Vie sa o \u0148om, \u017ee bol biskupom v M\u00fdre \/dnes Bembre v  ju\u017enom Turecku\/. Z\u00fa\u010dastnil sa na koncile v Nice v roku  325. Zomrel asi v rokoch 345 – 352. Roku 1087 boli  jeho ostatky prenesen\u00e9 do Bari v ju\u017enom Taliansku,  preto m\u00e1 pr\u00edmenie nielen z M\u00fdry, ale aj z Bari.<\/p>\n

Legenda hovor\u00ed: “M\u00fdrsky biskup sa s ve\u013ekou l\u00e1skou  staral o svojich veriacich, pre\u017e\u00edval s nimi v\u0161etky  radosti aj starosti. Ke\u010f sa dozvedel, \u017ee ist\u00e1 rodina  vy\u0161la na mizinu, jeho srdce sa zarm\u00fatilo. Vedel, \u017ee v  rodine maj\u00fa tri dospievaj\u00face dc\u00e9ry, a teraz po\u010dul, \u017ee  ich otec n\u00fati vyda\u0165 sa proti ich v\u00f4li, lebo inak ich  nebude m\u00f4c\u0165 zaopatri\u0165. Nepom\u00e1hal pla\u010d dc\u00e9r, ani  dohov\u00e1ranie pr\u00edbuzn\u00fdch a zn\u00e1mych. Na to sa v\u0161ak  Mikul\u00e1\u0161 nedok\u00e1zal ne\u010dinne pozera\u0165. Pod r\u00fa\u0161kom tmy po  tri noci kl\u00e1dol do okna ne\u0161\u0165astn\u00fdch diev\u010dat me\u0161ce s  peniazmi. Sestry nechceli veri\u0165 vlastn\u00fdm o\u010diam, ke\u010f  dr\u017eali v ruk\u00e1ch bohatstvo, v\u010faka ktor\u00e9mu si mohli  vybra\u0165 \u017een\u00edcha pod\u013ea svojho srdca.  A hoci nik \u0161tedr\u00e9ho darcu neuvidel, cel\u00e9 mesto si  \u0161epkalo, \u017ee to nemohol by\u0165 nik in\u00fd, ne\u017e ich milovan\u00fd  biskup. Na jeho pamiatku sa roz\u0161\u00edril zvyk mikul\u00e1\u0161skych  bal\u00ed\u010dkov kladen\u00fdch do okien de\u0165om.<\/p>\n

In\u00e1 legenda o sv. Mikul\u00e1\u0161ovi hovor\u00ed o tom, ako sa  vracal zo sv. Zeme, nast\u00fapil na kor\u00e1b a uprostred  Stredozemn\u00e9ho mora sa strhla hrozn\u00e1 b\u00farka. Lo\u010f sa mala  ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu potopi\u0165, no Mikul\u00e1\u0161 svojou modlitbou  b\u00farku ut\u00ed\u0161il. Zves\u0165 o tom sa r\u00fdchlo rozniesla a  n\u00e1morn\u00edci ho za\u010dali vz\u00fdva\u0165 v \u0165a\u017ek\u00fdch chv\u00ed\u013each, tak sa  sv. Mikul\u00e1\u0161 stal patr\u00f3nom n\u00e1morn\u00edkov.<\/p>\n

In\u00e9 rozpr\u00e1vanie sa via\u017ee na jeho zvolenie za biskupa.  Ke\u010f sa biskupi v M\u00fdre nevedeli dohodn\u00fa\u0165, komu zveria  biskupsk\u00fd \u00farad, dostalo s im Bo\u017eieho vnuknutia, aby za  biskupa vyvolili toho, kto r\u00e1no prv\u00fd vojde do chr\u00e1mu.  Ledva vy\u010dkali brie\u017edenie a ni\u010d netu\u0161iaceho Mikul\u00e1\u0161a,  ktor\u00fd sa objavil v chr\u00e1movej br\u00e1ne ustanovili nov\u00fdm  biskupom. Nikdy to neo\u013eutovali.  Ke\u010f sa pribl\u00ed\u017eila jeho posledn\u00e1 hodina na tomto svete,  Boh zoslal k nemu anjelov, aby vzali jeho du\u0161u do  neba. A ke\u010f jeho telo spo\u010dinulo v zemi, na hrobe za\u010dal  vyviera\u0165 prame\u0148 lie\u010div\u00e9ho oleja, ktor\u00fd uzdravoval  choroby. Potia\u013e legenda.<\/p>\n

Ikonografia sv. Mikul\u00e1\u0161a je pomerne ust\u00e1len\u00e1,  spravidla v\u00eddame postavu biskupa s mitrou na hlave,  tromi me\u0161cami, \u010di gu\u013eami, \u010dasto polo\u017een\u00fdmi na knihe v  pravici a berlou v \u013eavici. Za naj\u010dastej\u0161\u00ed a  najzn\u00e1mej\u0161\u00ed atrib\u00fat sv. Mikul\u00e1\u0161a sa v na\u0161ich  podmienkach pova\u017euj\u00fa tri me\u0161ce resp. tri gule. Iba  v\u00fdnimo\u010dne in\u00e9 atrib\u00faty, ako napr. lo\u010f. Tento mot\u00edv je  \u010dastej\u0161\u00ed v pr\u00edmorsk\u00fdch krajin\u00e1ch.<\/p>\n

Sv\u00e4t\u00fd G\u00e1l sa narodil okolo r. 550 v \u00cdrsku. Patril  medzi dvan\u00e1stich mn\u00edchov, ktor\u00ed pri\u0161li v roku 590 na  kontinent. P\u00f4sobil najsk\u00f4r ako mision\u00e1r u Frankov a  nesk\u00f4r od roku 610 u germ\u00e1nskych Alamanov. Jeho  p\u00f4sobenie sa s\u00fastre\u010fovalo najm\u00e4 na okolie Bodamsk\u00e9ho  jazera, kde \u017eil ako pustovn\u00edk. Ch\u00fdr o jeho zbo\u017enosti  sa r\u00fdchlo \u0161\u00edril a za Galom prich\u00e1dzali poslovia,  pon\u00fakaj\u00faci mu hodnosti biskupa v Kostnici, op\u00e1ta v  Luxeuile. Gallus v\u0161ak dal prednos\u0165 svojej pustovni,  ktor\u00e1 sa po jeho smrti v roku 640 stala z\u00e1kladom  op\u00e1tstva st. Gallen, zalo\u017een\u00e9ho jeho n\u00e1sledn\u00edkom  op\u00e1tom Otmarom.<\/p>\n

Pokia\u013e ide o zn\u00e1zor\u0148ovanie sv. G\u00e1la – naj\u010dastej\u0161ie ho  mo\u017eno vidie\u0165 ako mn\u00edcha, \u010di – prekvapivo – op\u00e1ta. Jeho  atrib\u00fatom je medve\u010f nes\u00faci kus dreva. Tento symbol  vych\u00e1dza z legendy, pod\u013ea ktorej mn\u00edchovi chcel raz  medve\u010f ukradn\u00fa\u0165 jedlo, G\u00e1l mu to vy\u010d\u00edtal a medve\u010f, aby  svoj pre\u010din od\u010dinil, priniesol sv\u00e4tcovi kus dreva na  ohe\u0148, za\u010do sa mu zasa sv\u00e4tec odmenil t\u00fdm, \u017ee sa s n\u00edm  podelil o svoje skromn\u00e9 jedlo. Medve\u010f s kusom dreva sa  tak stal sv\u00e4tcov\u00fdm atrib\u00fatom.<\/p>\n

Heraldicky spr\u00e1vny erb obce Krakovany m\u00e1 teda  pozost\u00e1va\u0165 z kompoz\u00edcie atrib\u00fatov sv. Mikul\u00e1\u0161a a sv.  G\u00e1la, doplnen\u00e9 o vrchy, nazna\u010duj\u00face etymol\u00f3giu n\u00e1zvu  obce Krakovany.<\/p>\n

Symbol troch me\u0161cov je vhodn\u00e9 umiestni\u0165 do tzv.  hlavy \u0161t\u00edtu, medve\u010f m\u00e1 vyrasta\u0165 spoza heraldick\u00e9ho  trojvr\u0161ia.<\/p>\n

Znamenie je potrebn\u00e9 vlo\u017ei\u0165 do heraldick\u00e9ho \u0161t\u00edtu. I  ke\u010f sa v heraldickej tvorbe v minulosti pou\u017e\u00edvali  r\u00f4zne tvary \u0161t\u00edtov, za najprijate\u013enej\u0161ie treba ozna\u010di\u0165  tzv. pozdnogotick\u00fd, dolu zaoblen\u00fd \u0161t\u00edt. Ten je toti\u017e  v na\u0161ej erbovej tvorbe najobvyklej\u0161\u00ed, pou\u017e\u00edva sa vo  v\u0161etk\u00fdch heraldick\u00fdch katal\u00f3goch, a teda pri  publikovan\u00ed erbu obce Krakovany v heraldick\u00fdch  publik\u00e1ci\u00e1ch nebude potrebn\u00e9 znovu ho upravova\u0165.<\/p>\n

Pod\u013ea heraldick\u00fdch pravidiel maj\u00fa by\u0165 heraldick\u00e9  fig\u00fary kovov\u00e9, zlat\u00e9 a strieborn\u00e9. V na\u0161om pr\u00edpade s\u00fa  me\u0161ce strieborn\u00e9 so zlat\u00fdmi \u0161n\u00farkami, medve\u010f je zlat\u00fd  so striebornou zbrojou, ktorou sa v heraldike rozumej\u00fa  zuby, paz\u00fary a jazyk, pe\u0148 je strieborn\u00fd, vrchy modr\u00e9  ako v \u0161t\u00e1tnom znaku. \u0160t\u00edtov\u00e9 pole je \u010derven\u00e9, \u010do je  najv\u00fdznamnej\u0161ia heraldick\u00e1 farba, zast\u00fapen\u00e1 aj v erbe  hlavn\u00e9ho mesta a v \u0161t\u00e1tnom znaku. Pri vo\u013ebe farieb sa  brala do \u00favahy aj farebnos\u0165 ch\u00fdrnych krakovianskych  v\u00fd\u0161iviek.<\/p>\n

Heraldicky spr\u00e1vny erb obce Krakovany<\/strong> m\u00e1 teda t\u00fato  podobu:<\/p>\n

v hlave \u010derven\u00e9ho \u0161t\u00edtu tri strieborn\u00e9 me\u0161ce,  previazan\u00e9 zlat\u00fdmi \u0161n\u00farkami, pod nimi spoza modr\u00e9ho  trojvr\u0161ia vyrast\u00e1 zlat\u00fd medve\u010f, nes\u00faci na pleci  strieborn\u00fd pe\u0148.<\/p>\n

Zlat\u00fa farbu mo\u017eno nahradi\u0165 aj \u017eltou, strieborn\u00fa  bielou. Pri \u010dierno-bielom vyjadren\u00ed farieb sa modr\u00e1  zastupuje vodorovn\u00fdm \u0161rafovan\u00edm, \u010derven\u00e1 zvisl\u00fdm  \u0161rafovan\u00edm, zlat\u00e1 jemn\u00fdm bodkovan\u00edm a strieborn\u00e1  ost\u00e1va vo\u013en\u00e1.<\/p>\n

Vlajka obce Krakovany<\/strong> pozost\u00e1va zo \u0161tyroch pozd\u013a\u017enych  pruhov vo farb\u00e1ch \u010dervenej \/2\/6\/, \u017eltej \/1\/6\/, bielej<\/p>\n

\/1\/6\/ a modrej \/2\/6\/.<\/p>\n

Pe\u010da\u0165 obce Krakovany<\/strong> je okr\u00fahla, uprostred s obecn\u00fdm  symbolom a kruhopisom OBEC Krakovany, Priemer pe\u010date  je 35 mm.<\/p>\n

Erb, vlajka a pe\u010da\u0165 predstavuj\u00fa z\u00e1kladn\u00e9 symboly  od ktor\u00fdch mo\u017eno odvodi\u0165 \u010fal\u0161ie symboly obce  Krakovany.<\/p>\n

Z\u00e1stava obce Krakovany<\/strong> m\u00e1 podobn\u00fa kompoz\u00edciu ako  vlajka. Pomer str\u00e1n v\u0161ak nie je z\u00e1v\u00e4zne stanoven\u00fd, \u010do  znamen\u00e1, \u017ee z\u00e1stava m\u00f4\u017ee by\u0165 aj dlh\u0161ia. Z\u00e1stava sa od  vlajky odli\u0161uje aj t\u00fdm, \u017ee k\u00fdm vlajka predstavuje  vo\u013en\u00fd kus textilu, ktor\u00fd sa vzty\u010duje na sto\u017eiar  pomocou lanka, z\u00e1stava je v\u017edy pevne spojen\u00e1 so \u017er\u010fou,  sto\u017eiarom alebo krat\u0161\u00edm prie\u010dnym rahnom \/ak ide o  koruhvu\/.<\/p>\n

Kr\u00e1tka z\u00e1stava obce Krakovany <\/strong>m\u00e1 podobu obd\u013a\u017enika,  dlh\u0161ou stranou pripojen\u00e9ho k \u017erdi. Je vhodn\u00e1 najm\u00e4 na  hromadn\u00fa vlajkov\u00fa v\u00fdzdobu obce.<\/p>\n

Koruhva obce<\/strong> Krakovany<\/strong> predstavuje zvisl\u00fd typ obecnej  z\u00e1stavy, pri ktorej je textil pripojen\u00fd k prie\u010dnemu  rahnu, spolu s ktor\u00fdm sa vy\u0165ahuje na sto\u017eiar.<\/p>\n

Znakov\u00e1 z\u00e1stava obce<\/strong> Krakovany<\/strong> m\u00e1 podobu takmer  \u0161tvorca, v skuto\u010dnosti sa v\u0161ak \/propor\u010dne\/ jeho v\u00fd\u0161ka  rovn\u00e1 v\u00fd\u0161ke \u0161t\u00edtu a \u0161\u00edrka \u0161\u00edrke \u0161t\u00edtu. Erbov\u00e9 znamenie  je rozvinut\u00e9 do celej plochy textilu.<\/p>\n

Kombinovan\u00e1 alebo tie\u017e “ve\u013ek\u00e1” koruhva obce Krakovany<\/strong>  predstavuje spojenie znakovej z\u00e1stavy s koruhvou.<\/p>\n

\u0160tandarda starostu obce Krakovany <\/strong>m\u00e1 medzi ostatn\u00fdmi  symbolmi obce osobitn\u00e9 postavenie. Je vlajkou  starostu, jedn\u00fdm z odznakov jeho \u00faradu. Podob\u00e1 sa  znakovej z\u00e1stave, doplnen\u00e1 je v\u0161ak lemom v obecn\u00fdm  farb\u00e1ch. Rozdiel je nielen v jej funkcii, ale aj v jej  vyhotoven\u00ed. K\u00fdm znakov\u00e1 z\u00e1stava m\u00f4\u017ee by\u0165 zhotoven\u00e1 v  mnoh\u00fdch exempl\u00e1roch, \u0161tandarda existuje spravidla iba  v jednom vyhotoven\u00ed a \u010dasto tie\u017e luxusnej\u0161ou  technikou.<\/p>\n

Od obecnej pe\u010date mo\u017eno odvodi\u0165 okr\u00fahle pe\u010diatky s  obecn\u00fdm symbolom. Stred pe\u010datn\u00e9ho po\u013ea sa nemen\u00ed,  kruhopisy m\u00f4\u017eu znie\u0165:<\/p>\n

KRAKOVANY STAROSTA, OBECN\u00dd \u00daRAD KRAKOVANY a pod.<\/p>\n

PhDr. Ladislav Vrte\u013e,<\/b><\/p>\n

 tajomn\u00edk Heraldickej komisie MV SR august 1997<\/b><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Erb, pe\u010da\u0165 a vlajka tvoria trojicu z\u00e1kladn\u00fdch  symbolov obce. Na tvorbu ka\u017ed\u00e9ho z nich sa vz\u0165ahuj\u00fa  osobitn\u00e9 heraldick\u00e9 \/n\u00e1uka o erboch\/, vexilologick\u00e9  \/n\u00e1uka o vlajk\u00e1ch\/ a sigilografick\u00e9 \/n\u00e1uka o  pe\u010datiach\/ z\u00e1konitosti, pravidl\u00e1 a zvyklosti. Tie  treba d\u00f4sledne re\u0161pektova\u0165 aj pri tvorbe erbu obce  Krakovany. Predchodcami dne\u0161n\u00fdch Krakovian boli dve star\u00e9  stredovek\u00e9 obce Krakovany a Str\u00e1\u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"ngg_post_thumbnail":0,"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-1136","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-nezaradene"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1136","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1136"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1136\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1136"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1136"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.krakovany.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1136"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}