Folklórny festival v Krakovanoch

Print Friendly, PDF & Email

Od svojho vzniku prešiel mnohými zmenami, o čom nám hovorí aj názov festivalu:
1966 Okresné slávnosti piesní a tancov
1967 Krajské slávnosti piesní a tancov
1973 do roku 1975 Západoslovenské folklórne slávnosti
Okresný folklórny festival Krakovany
od 1997 Folklórny festival Krakovany
od 2007 Župný festival kultúry.

História festivalu – začalo sa to regionálnymi prehliadkami amatérskych dedinských folklórnych súborov, ktoré sa začali organizovať roku 1960 v Krakovanoch.1

Z Obecnej kroniky obce Krakovany od r. 1945: „V roku 1959 sa začala stavba kultúrneho domu, dostavaný bol v roku 1965, a dobudovanie javiska sa uskutočnilo až v roku 1966. Okresné slávnosti piesní a tancov sa po prvýkrát v Krakovanoch konali 15. mája 1966. V roku 1967 bol pri príležitosti konania Krajských slávností piesní a tancov vybudovaný pri kultúrnom dome amfiteáter. Krajské slávnosti piesní a tancov sa konali v Krakovanoch od 11. júna 1967.“2 Významnou mierou sa o vznik festivalu v Krakovanoch zaslúžila Anna Horanská. Zaujala ju ľudová kultúra, ktorá v tom období ešte v dedine stále žila a v roku 1950 založila folklórnu skupinu Oráč, ktorej členmi boli obyvatelia Krakovian. Začala navštevovať kurz pre choreografov v Bratislave a bola členkou Krajskej poradne ĽUT (Ľudová umelecká tvorivosť) a na základe jej návrhu sa konali v Krakovanoch Západoslovenské folklórne slávnosti v rokoch 1973 až 1975. „Zásluhou nadšenej a organizátorsky schopnej učiteľky Anny Horanskej sa napokon slávnosti roku 1967 presťahovali do Krakovian, kde sa uskutočňovali do roku 1975. Súbory od roku 1971 vystupovali okrem Krakovian aj v Piešťanoch.“3 11. júna 1967 sa v Krakovanoch konal ôsmy ročník folklórnych slávností.4 K histórii festivalu slovami Anny Horanskej: „Prvé Západoslovenské folklórne slávnosti piesní a tancov sa konali v r. 1956 v Piešťanoch. Po 2. ročníku sa ukázalo, že by sa nemali konať v mestskom prostredí, ale v prostredí dedinskom so zachovalými folklórnymi tradíciami. Tretí ročník ZFS sa konal vo Vrbovom v amfiteátri, pričom výdatnú pomoc poskytol závod Trikota Vrbové. Závod Trikota rozširoval svoju výstavbu, pričom bol zlikvidovaný amfiteáter a tak 8. ročník ZFS sa konal na základe návrhu členky Krajskej poroty ĽUT v Bratislave, v Krakovanoch v kultúrnom dome a v nedokončenom amfiteátri.“5 Keď sa Západoslovenské folklórne slávnosti presunuli v roku 1976 na Myjavu, v Krakovanoch sa aj naďalej konal Okresný folklórny festival, neskôr len Folklórny festival Krakovany a od roku 2007 Župný festival kultúry, kedy záštitu nad podujatím prevzal Tranavský samosprávny kraj.

Zuzana Snohová

__________________________________________________________

1 / SULITKA, A.: Krakovany – Piešťany 1974, Národopisné aktuality, 4, 1974, XI., s. 321 – 32
2 / Obecná kronika obce Krakovany od r. 1945
3 / ZÁLEŠÁK, C.: Folklórne hnutie na Slovensku. Encyklopédia osvetového pracovníka. Bratislava. Obzor 1982
4 / Prvý ročník slávností sa konal v roku 1956 v Piešťanoch, od roku 1958 prebiehali v amfiteátri závodu Trikota vo Vrbovom, v rokoch 1960, 1962, 1964 a 1965 sa slávnosti neuskutočnili.
5/ Horanská, A.: História folklóru v Krakovanoch, brožúra vydaná pri príležitosti 30. ročníka folklórneho festivalu Krakovany 2005. Krakovany 2005

 

Monografia o obci Krakovany Pečať našich predkov

Print Friendly, PDF & Email

Monografia o obci Krakovany – Pečať našich predkov

Dejiny obce Krakovany (Stráže)

Myšlienka napísania monografie o našej obci nás postavila pred výzvu vytvoriť ucelený obraz o histórii ako celku, každodennosti človeka, tradíciách ,spolkoch  i športe. Pri vyberaní tímu autorov sme sa preto zamerali na špecializáciu. Okrem našich rodákov  resp. spoluobčanov ktorých nemusíme zvlášť predstavovať sa na knihe podieľali :

PhDr.Vladimír Krupa – riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch

PhDr.Marián Manák , PhD. – pracovník Trnavskej univerzity, špecialista na 20. storočie

Doc.PhDr.Vladimír Rábik , PhD. – mediavalista, vedúci katedry histórie na Trnavskej Univerzite

PhDr.Radoslav Ragač , PhD. – riaditeľ Slovenského národného archívu v Bratislave

PhDr. Henrieta Žažová , PhD. – špecialista na cirkevné dejiny

Neuspokojili sme sa informáciami ktoré boli doteraz známe ale urobil sa hĺbkový výskum archívnych dokumentov a prameňov. Preto je história obce veľmi plastická a môžeme povedať  že v nej má každé obdobie svoje zastúpenie. Samozrejme nedalo sa do nej vložiť všetko a každá udalosť.  V dejinách sa vždy ešte nájde medzera či obdobie ktoré je potrebné preskúmať.

Samotný príbeh obcí Krakovany a Stráže začal omnoho skôr, ako je zachovaná prvá písomná zmienka o nich na Zoborskej listine z roku 1113. Tieto sídla existovali dávno pred týmto dátumom, pretože daný priestor priamo susedil s dôležitou cestnou komunikáciou a Stráže tak plnili dôležitú strážnu funkciu ako vyplýva aj z názvu obce. Krakovany boli rozsiahlym domíniom s aglomeráciou viacerých sídlisk, ktorých boli centrom a to už pred vznikom Uhorského kráľovstva siahajúcou až do Veľkomoravských čias. Krakoviansky kostol bol teda cirkevným správnym centrom pre Ostrov, Stráže, Trebatice a istý čas i Borovce a Voderady /pri  obci Drahovce/ . Celý majetkový komplex spadal pod vplyv Zoborského kláštora. Krakovany a Stráže v stredoveku obývalo pôvodné slovenské obyvateľstvo, pretože hraničná pevnosť staromaďarských kmeňov končila vo Veselom.

V 11. Storočí, ak nie už v druhej polovici 10. Storočia, sa situácia mení v dôsledku darovania tohto majetku Zoborskému kláštoru s výnimkou Stráží. Tunajší strážcovia prešli do služieb uhorských kráľov a podliehali veleniu na Nitrianskom hrade. Pôvodné územie Stráží bolo situované viac na juh, dnes patriace do severnej časti chotáru Trebatíc. Svedčí o tom nájdené staré slovanské sídlisko z 9.-12. Storočia, čo potvrdzuje, že Stráže boli dedinou, ktorá túto funkciu plnila, ešte v dobe Veľkomoravskej. Zoborskému kláštoru preto neboli darované z dôvodu kontinuálnej strážnej úlohy, kde si chcel ponechať vplyv samotný kráľ. V súvislosti s tatárskym vpádom , ktorý čiastočne narušil celistvosť krakovianskeho majetku sa Krakovany dostali do sporu s pánmi hradu Bana, z ktorého panstvom bezprostredne susedili. Aj vďaka tomu sporu z roku 1258 sa dozvedáme o historicky prvých menám obyvateľov Krakovian- úradníkmi  Poson /Požoň-Božeň/, Petk, Iwg a Vavrinec.

Začiatkom roku 1349 získal Zoborský opát desiatok od obcí Voderady, Trebatice, Krakovany a Ostrov. Dochádza  k sceleniu krakovianskeho panstva. To znamenalo zvýšenie ich regionálneho významu. Toto scelenie si vynútilo výstavbu opevneného útvaru /hrádku/. Najpravdepodobnejšie miesto hrádku je v priestore dnešného námestia a kostola Svätého Mikuláša.

V roku 1467 prešlo panstvo pod správu Nitrianskych biskupov.

V 16. Storočí obe obce výrazne poznačili vojny s Turkami a v roku 1530 boli vypálené. V tomto období dokonca prestúpili na protestantizmus. Stráže boli filiálkou vrbovskej protestantskej cirkvi. Strážovský kostol sa tak dostal pod vplyv protestantov. Katolíci ho získali späť až v polovici 17. Storočia. Význam Stráží zvyšovala Via Regia /kráľovská cesta/.

Nepokojné obdobie pokračovalo až do začiatku 18. Storočia, kedy bol v roku 1711 podpísaný tzv. Szatmársky mier, ktorý ukončil stavovské povstania. V 18. storočí teda začala konsolidácia hospodárskeho i spoločenského života. Výlučným zemepánom Krakovian bolo až doku 1848 Nitrianske biskupstvo. Okrem rokov 1784 až 1789, kedy biskupské majetky spravovala Správa verejných základin, v dôsledku neobsadenosti postu nitrianskeho biskupa /sedisvakancia/. V 70. rokoch 18. Storočia došlo k vybudovaniu nového kostola v Krakovanoch, ktorý nadobudol terajšiu neskoro barokovú podobu. Jeho staviteľom a investorom bol biskup Ján Gusztini. Vysvätený bol dňa 12.9.1773 samotným biskupom. V tomto období vznikol aj Biskupský hospodársky dvor /na mieste dnešného Chateau Krakovany/ a taktiež Voderadský majer, zameraný na pestovanie obilnín. Hospodársky rozvoj podčiarkovala aj existencia tehelne v prvej polovici 18. Storočia. Jej vznik jednoznačne súvisel so spomínanými investíciami výstavbou či renováciou budov. Stráže boli až do roku 1848 majetkom šľachticov z Oponíc a čiastočne menšinových vlastníkov ako napríklad Berényi.

Dôležitou súčasťou obce boli mlyny, pivovar /ako súčasť biskupského dvora/, jatky. V obci existoval špitál, ktorý bol v roku 1800 presunutý do Krakovian. Od druhej polovice 19. Storočia boli Krakovany sídlom notára. V oboch obciach pôsobila židovská komunita. Väčšinou išlo o nájomcov krčiem a iných prevádzok.

Prvá svetová vojna priamo zasiahla do života  obyvateľov, keď v rokoch 1914-1918, zahynulo 29 mužov. Po vzniku ČSR bolo v krajine nastolené demokratické zriadenie, čo znamenalo i liberalizáciu hospodárstva. Rozvíjal sa obchod, poľnohospodárska i remeselná výroba.

V 20tych rokoch zaznamenali Stráže populačný rozmach.  7.10.1925 navštívil minister školstva a národnej osvety Dr. Ivan Markovič školu v Strážach. Dňa 23.9. 1934 bola odovzdaná do užívania dvojtriedna škola. 30 roky boli poznamenané hospodárskou krízou, takže úroveň si udržali len štátny zamestnanci a miestna inteligencia- notár a učitelia. Kríza a druhá svetová vojna zasiahla hlavne Stráže, ktorých rozpočet sa dostal do deficitu. Podobné problémy malo veľké množstvo obcí v republike. Hlavný dôvodom deficitu bol úver, z ktorého peniaze boli použité na výstavbu školy. V dôsledku tejto situácie bolo zlúčená najskôr škola Stráže so školou Krakovany v roku 1942 a dňa 1.1.1944 bola obec Stráže zlúčená s Krakovanmi.

V druhej svetovej vojne zahynulo 6 obyvateľov. Obyvatelia sa aktívne zapojili do vojnových udalostí až teste pred oslobodením. Museli budovať opevnenie pre  nemeckú armádu a v dedine boli ubytovaní nemeckí i rakúski vojaci. V škole v Strážach boli umiestnení i ruskí zajatci. Zjednotená obec bola oslobodená dňa 4.4.1945 o 7.00 hodine. Zaujímavosťou je, že po skončení vojny vznikol v obci Ľudový súd, ale nikto nim nebol obvinený.

Otázka spoločensko – ekonomického vývoja bola veľmi pestrá a nepochybne ovplyvňovaná i politickým dianím. Krakovany a Stráže patrili medzi prvé obce, kde začala elektrifikácia počas monacharchie v roku 1911 a železničnú trať sprevádzkovali už v roku 1906. Fungovala nákladná i osobná doprava medzi Piešťanmi a Vrbovým. Na túto trať bola napojená odbočka Trebatice, Rakovice, ale osobná doprava na tejto vetve začala až v roku 1951. Osobná doprava skončila na železnici v roku 1978. Hospodársky význam malo Úverové družstvo, Roľnícky družstevný liehovar, mlyny, lisovňa oleja a taktiež chov koní plemena Nonius. V 30tych až 40tych rokoch kulminovalo vysťahovalectvo hlavne do USA, Kanady , ale i do Argentíny, Francúzska i Belgicka. Zmena politického systému zasiahla všetky vrstvy obyvateľstva, kedy od roku 1948 dochádzalo k postupnej likvidácii súkromného vlastníctva. V roku 1950 prešli hostince pod správu Jednota OSSD Piešťany, resp. boli zlikvidované ako hostinec U Sedlákov. Vlastníci licencií a živností ich museli odovzdať a nastúpilo obdobie kolektivizácie. Vznikli dve JRD Krakovany a Stráže v roku 1957.

V 50tych a 60tych rokoch nastáva rozvoj bytovej výstavby a je sprevádzkovaná tehelňa pri Strážovskom cintoríne, postavená hasičská zbrojnica, kultúrny dom i amfiteáter, kde začali Krajské slávnosti piesne a tancov. V roku 1973 bol dostavaný zimný štadión a Dom smútku. 1.9.1981 bola otvorená nová budova školy s tromi triedami.

V 80tych rokoch vznikol pri škole tenisový kurt a začala sa plynofikácia dokončená v novom miléniu. V 90tych rokoch sa začal budovať vodovod, káblová televízia a v novom tisícročí sa pokračovalo s budovaním kanalizácie.

V roku 2002 bol prijatý program rozvoja bývania a bytovej politiky v obci Krakovany. Tento program mal významný vplyv na demografickú krivku, keď podľa štatistiky z roku 2001 mala obec 1311 obyvateľov a 447 domov, tak v roku 2012 je počet obyvateľov 1423 a domov 590.

Významnú úlohu v obci zohrávala i kultúrna a športová činnosť. Veľmi živé boli folklórne tradície, umocnené vznikom folklórneho súboru Oráč a dlhej histórie dychovky už od 19. Storočia. Taktiež nemôžeme opomenúť divadlo.

Šport mal veľmi rozmanitú podobu, od futbalu cez hokej, ženskú hádzanú, stolný tenis až po ženský futbal. V obci pôsobilo a pôsobí množstvo spolkov a organizácií ako MsČK, Jednota Coop spotrebné družstvo, Jednota dôchodcov, Českosloveský zväz žien, poľovníci, rybári, včelári…

Neodmysliteľnou súčasťou našej histórie sú archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v najstaršom období. Bez nadsádzky môžeme povedať že v katastri sa našli artefakty európskeho či dokonca svetového významu.     Od praveku tvorili chotáre týchto obcí prírodný mikroregión rozprestierajúci sa v severnej časti zvlnenej Trnavskej pahorkatiny na styku s považským výbežkom Podunajskej nížiny.

Z pomedzi objavov však vyčnieva unikátny nález hrobov z Krakovian-Stráží z doby rímskej. Z objavených hrobov však skončilo množstvo predmetov v súkromných zbierkach.     Zachránené predmety sa stali výnimočne kvalitným základom archeologickej  zbierky piešťanského múzea. Piešťanská muzeálna spoločnosť ich už v medzivojnovom období,  propagovala v domácej ale i zahraničnej dobovej tlači. Zo zahraničných to boli články najmä v nemeckých periodikách, zverejnené boli dokonca v novinách až za Atlantikom, napr. článok v New York Herald. Popularizovala tak nielen tento výnimočný nález, ale aj zbierky a expozíciu vtedajšieho piešťanského múzea.

Najpozoruhodnejší predmet ktorý bol v hroboch objavený je  plochý strieborný podnos – lanx (diskos) zdobený reliéfnou, rytou výzdobou a v strede zlátený zlatou fóliou. Predmety získané dodatočne zachránil nestor slovenskej archeológie Vojtech Budinský-Krička väznený z politických dôvodov v rokoch 1951 – 1955 v Ilave. Počas väznenia sa mu podarilo získať dôležité informácie o niektorých predmetoch z kniežacieho hrobu v obci Krakovany – Stráže na Považí pri Piešťanoch. Po neúnavnom pátraní na myjavských kopaniciach a vo Zvolene podarilo sa mi zachrániť jedinečný súbor strieborných nádob z vykradnutého hrobu. Týmto činom splnilo sa mi predsavzatie, pevne vytýčené vo väzení.“

Nálezy z obdobia sťahovania národov, z obdobia Veľkomoravskej ríše a neskorších období z ktorých sú nám zachované už i písomné pramene potvrdzujú kontinuálne osídlenie katastra Krakovian- Stráží až do dnešného obdobia.

Andrej Filo

PUBLIKÁCIA O NAŠEJ OBCI NAJKRAJŠOU MONOGRAFIOU NA SLOVENSKU

Monografia obce komplexne zachytáva dejiny od praveku až po súčasnosť. Čitateľov okrem histórie prevádza mnohými oblasťami života obyvateľov Krakovian aj Straží. Dozviete sa v nej o pôsobení cirkvi, záujmových organizácii, odhalíte krásy tradičnej ľudovej kultúry – ľudovej hudby, folklóru. Mnoho sa dočítate i o športe a mnohých aktivitách v obci. Zostavovateľom je historik Andrej Filo a kolektív autorov. Na publikácii sa podieľalo niekoľko odborných autorov, veľa informátorov z radov občanov a mnoho z nich dodalo i veľmi cenné archívne fotografie a materiály. Redakčne, autorsky, grafickým konceptom a spracovaním na nej spolupracovala agentúra RePublic Group z Piešťan. Toto ocenenie je ocenením práce všetkých autorov a zároveň dobrou propagáciou našej obce na Slovensku i v zahraničí. Súťaž obrazových, obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov o Slovensku, slovenských krajoch, regiónoch, mestách a obciach organizuje Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. Najkrajšie knihy a ďalšie propagačné materiály budú vystavené spolu s najkrajšími kalendármi, v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a potom budú putovať po vybraných mestách SR. Práve tento týždeň bude monografia o obci Krakovany i na medzinárodnej výstave v Prahe. -red-

diplom1

Ľudová rozprávačka Ozefa Omačkech

Print Friendly, PDF & Email

Ľudová  rozprávačka Ozefa Omáčkech z Krakován “ vlastným menom Daniela Piscová rodená Macháčová.  Od mala rada počúvala príbehy iných ľudí, ktoré ústnou formou podáva ďalej, čím nadväzuje na bohatú tradíciu rozprávačstva na Slovensku. Zábavnému rozprávaniu na javisku sa však intenzívnejšie venuje od roku 2001. Od vtedy sa viac krát zúčastnila na súťažnej prehliadke ľudových rozprávačov v Lodne na Kysuciach. Z ôsmych zápolení sa šesť krát stala laureátkou súťaže , raz bola ocenená a raz získala výnimočné ocenenie od kysuckej kultúrnej nadácie z Bratislavy.

Inšpiráciu čerpá z bežného života a vo svojich rozprávaniach často pranieruje rôzne ľudské neduhy. Svojím humorom pravidelne zabáva divákov na rôznych podujatiach. Z tých najzaujímavejších  musíme spomenúť vystúpenie v Slovenskej televízii v programe: „ Keď sme sa tak zišli“, v televízii Šláger, v Slovenskom rozhlase, folklórnych festivaloch, rôznych rodinných a obecných oslavách, alebo na firemných ako napríklad na medzinárodnom kongrese dentistov a ich dodávateľov.

V civilnom živote je Daniela Piscová učiteľkou na Základnej umeleckej škole sv. Gorazda vo Vrbovom, kde učí literárno-dramatický odbor a tanečnú zameranú na folklór. So študentmi vrbovského gymnázia natočila etnografický dokument o tradičnej krakovianskej svadbe. Okrem toho, že si vo filme zahrala, tak ho i režírovala, napísala scenár a plnila množstvo úloh, ktoré vznikli pri zabezpečovaní jeho výroby.

Napísala mnohé scenáre, či už pre seba, folklórnu skupinu, amatérsky film, ale i detské scenáre šité na mieru pre svojich žiakov. Mnohé  z nich sú napísané v nárečí, akým sa rozprávalo v Krakovanoch a ktoré v písomnej forme uchováva pre ďalšie generácie.

História folklóru v Krakovanoch

Print Friendly, PDF & Email

Ak Piešťany s ich liečivými prameňmi a kúpeľmi pozná svet, tak K r a k o v a n y, dedinu s   1 300 obyvateľmi, na dohľad od Piešťan /8 km na západ/ pozná takmer celé naše Slovensko, ba aj zahraničie. Duševné bohatstvo nášho ľudu v tejto typickej západoslovenskej dedine na Dolnom Považí vykryštalizovalo do takých ľudových umeleckých výtvorov, že v očarení žasneme pred nimi.

Široká a úrodná rovina Dolného Považia s pozadím modrých vrchov Malých Karpát a Bielych Karpát na západe a zelených vrchov Považského Inovca za Váhom na východe, vytvárajú scenériu, kde aj za ťažkých  a zložitých pomerov vyrastal v minulosti ľud, ktorý svoje prirodzené nadanie vedel prácou a umnosťou rozvíjať svojrázne, v nesmierne bohatom a príťažlivom ľudovom umení. S obdivom žasneme nad tými skvostami, ktoré vytváral  v priebehu dlhých a ťažkých rokov náš krakoviansky človek a ktoré zhmotnil do prekrásnych čipiek, výšiviek a bohatého kroja, ktorý pod menom susedných Piešťan je pýchou Slovenska, ba sveta. Inou oblasťou rozvinutého ľudového umenia v Krakovanoch a na okolí je spev. Láska k piesni v Krakovanoch nikdy nevymizla. V piesni sa ľud radoval i žialil, veselil i jasal. V piesni prevládal jednohlas. V Krakovanoch bol spev prejavom starej robotníckej kultúry.  Stojíme v pohnutí nad bohatstvom tvorivej obrazotvornosti a citu, ktoré umožnili vzniknúť prekrásnej piesni, v jej slovesnej i melodickej podobe, aby sa osobitne rozvili v svojrázne umenie ľudovej hudby  – dychovej pred 150 rokmi. Tou sa Krakovany osobitne zapisujú do rozvoja slovenskej hudby i v tomto druhu hudobného umenia a vlastne ako prvé na Slovensku. Nie je vari náhodné, že v Krakovanoch sa narodil hudobný skladateľ Ján E g r y /1824 – 1908/. Základy dychovej hudby v Krakovanoch položil v r. 1854 miestny organista a učiteľ Alojz Říha. Vynikajúce úspechy dosiahla dychová hudba za vedenia organistu – učiteľa L. Bilčíka. Tento však mladý zomrel v r. 1936. Od roku 1950 účinkovala dychová hudba pod menom Krakovanka, dirigent Jozef Jankech. Jej napredovanie bolo vzostupné.

V roku 1953 za vedenia učiteľky A. Horanskej vznikol v obci folklórny súbor Oráč, ktorý dal nový zmysel a funkciu aj dychovej hudbe. Ich spolupráca sa rozvíjala do veľmi úspešného a radostného spoluúčinkovania. Nasledovali vystúpenia po celom Slovensku, Morave a v zahraničí /Maďarsku,Rakúsku, Belgicku, Francúzsku a Nemecku /. Krakovany svojim súborom pod menom Krakovanka prispeli v r. 1985 k úspechu vo Východnej i v Strážnici. Krakovanka začala nadväzovať na domáce ľudové tradície aj v tancoch. Najviac tancov, zvykov a obyčají sa zozbieralo v Strážoch. Boli zozbierané tance: sečkový, husací, pod šable, mazurka, dupaná, zahradnícky, kadlecká, ručníkový, šijeme mechy, cepová, kvokaná, na šasť, šoltýs a šalát. To je bohatstvo, ktorým Krakovany prispeli do klenotnice ľudového tanca a môžu plným priehrštím rozdávať aj v tomto smere celému Slovensku, ba aj zahraničiu. Tvorivá práca a úspechy prinášali ľudovej tvorivosti obohatenie a výsledky. Vystúpenia súboru sa stali ozajstnou spoločenskou a kultúrnou udalosťou. V živote to už tak býva, že aj umenie sa najbohatšie rozvíja tam, kde sú na to najpriaznivejšie podmienky.

Aj Západoslovenské slávnosti ich našli v Krakovanoch, v srdciach Krakovancov, predovšetkým v srdci učiteľky A. Horanskej, ktorá v tom čase študovala diaľkovo choreografickú školu v Bratislave a bola členkou Krajskej poradne ĽUT.

Prvé Západoslovenské folklórne slávnosti piesní a tancov sa konali v r. 1956 v Piešťanoch. Po 2. ročníku sa ukázalo, že by sa nemali konať v mestskom prostredí, ale v prostredí dedinskom so zachovalými folklórnymi tradíciami. Tretí ročník ZFS sa konal vo Vrbovom, v amfiteátri, pričom výdatnú pomoc poskytol závod Trikota Vrbové. Závod Trikota  rozširoval svoju výstavbu, pričom bol zlikvidovaný amfiteáter a tak 8. ročník ZFS sa konal na základe návrhu členky Krajskej poroty ĽUT v Bratislave,  v Krakovanoch. v kultúrnom dome a v nedokončenom amfiteátri. Obec Krakovany prijala toto podujatie otvoreným srdcom a s láskou roľníckeho človeka. Posledné ročníky ZFS ukázali, že sa stali rovnocennými partnermi našich regionálnych slávností ako napr. v Detve, v Levoči a inde. Ľudová pieseň, hudba a tance sa stala vecou srdca mnohých účastníkov slávností, možno povedať, že ich očarila. Ukázalo sa, že na západnom Slovensku máme naozaj bohatý zdroj ľudového umenia, najstarších folklórnych prejavov, spätých s rôznymi obradmi, hrami, pracovnými i slávnostnými príležitosťami, že najmä vokálny prejav – spevy, ako aj dedinské dychové hudby očarili mnohých, pre ktorých sa stalo ľudové umenie vecou srdca. Prekrásna scenéria krakovianskeho amfiteátra, ktorú navrhol architekt Viliam Gruska, zostane navždy v pamäti tohto regiónu, či západného Slovenska, ba aj sveta, pretože ZFS v Krakovanoch navštevovalo množstvo hostí zo zahraničia. Táto vznešená atmosféra sa vytvárala rok čo rok v Krakovanoch až do roku 1975.

Vtedy bolo rozhodnuté, že priestory v Krakovanoch už nevyhovujú pre veľkosť, keďže rok čo rok sa účasť folklórnych skupín a súborov zväčšovala. Krajské osvetové stredisko v Bratislave hľadalo väčšie priestory a zaujímavejšiu prírodnú scenériu, hory  ako aj sponzorov slávností. Takéto prostredie sa podarilo nájsť na Myjave. Našla sa aj priazeň obyvateľstva , známeho a nezabudnuteľného folkloristu Samka Dudíka ako aj súboru Kopaničiar. Brány krakovianského amfiteátra pre Západoslovenské folklórne slávnosti sa uzavreli v r. 1975. No nezostali zatvorené. Už 30 rokov sa v tomto svojráznom prostredí konajú Okresné folklórne slávnosti. Hlavným organizátorom tohto podujatia sú Okresné osvetové stredisko v Trnave, miestny národný výbor a Miestne kultúrne stredisko v Krakovanoch, dnes Obecný úrad Krakovany a Miestne kultúrne  stredisko. Na pódiu sa stretávajú najaktívnejšie folklórne kolektívy z nášho okresu, ale aj hostia z iných kútov Slovenska. Každý z nich s veľkou úctou a láskou uchováva tradície svojho ľudu v kolektíve ZUČ. Táto krásna záujmová činnosť prináša radosť a spokojnosť mnohým ľuďom žijúcich v tomto regióne, ale aj v okolí. Návštevníci každým rokom stále zreteľnejšie počúvajú rezké tóny hudby a veselý spev mladých i starých ľudí, ktorým je folklór vecou srdca. Organizátori tohoto Okresného folklórneho podujatia vedia, že v tomto prostredí vždy nájdu srdce a myseľ človeka, ktorý sa vie nadchnúť pre túto ušľachtilú prácu.

Medzi úspešné kolektívy, súbory, či skupiny, ktoré sa predstavili na krajských a okresných slávnostiach v Krakovanoch počas 43 rokov sú: FS Inovec s Hlohovca, FS Železničiar z Leopoldova, Dudváh z Majcichova, Trakovičan z Trakovíc, FS Liptov z Ružomberka, DH Považanka, DH z Holíča, FS Dudváh, FS Rozsutec zo Žiliny, DH  Hrnčarovani, FS Zobor z Nitry, DFS Majorán Dolná Orešany, Rozmarínček z Majcichova, Cíferan z Cífera,  Oravan Nižná, a ďalšie. Na slávnostiach vystupovali aj súbory zo zahraničia: z Maďarska, Nórska, Grécka a tiež profesionálne súbory: Lúčnica a SĽUK. Nemožno zabudnúť na poloprofesionálne súbory a ich vystúpenia v Krakovanoch: Trenčan z Trenčína, Kopaničiar, Brezovan, Družba Trenčín, Zobor Nitra, Gymnik Z Bratislavy, ktorý v Krakovanoch mal premiéru pod vedením pani Šimonekovej, bol účastníkom slávností takmer každý rok. Nemožno zabudnúť na domáce súbory a FS. FS LUSK, FS Krakovanka, Dychová hudba Krakovanka, ktorá sa žiaľ po 150 rokoch účinkovania rozpadá. Plodná tradícia starých predkov sa neudržala. Odchodom z DH pána Jozefa ROŠKU stratila DH pevnú ruku. Veľmi nám je ľúto, že z miestnej dychovky odišiel klan Roškovcov, Sedlákovcov, Štefankovcov, Bielikovcov. Vynikajúci hudobníci zvolili inú cestu života a tak hudobné nástroje ležia v depozite. Veľká škoda, mladí občania, zamyslite sa nad tým, odchádza zo scény hudobné srdce.  Veľmi známa je v Krakovanoch výroba čipiek, spôsobom paličkovania a vyšívania. Hlavne výšivky sú veľmi obdivovaným prejavom zručnosti a výtvarných schopností žien, ale aj ojedinele mužov. Veľká vďaka patrí pani Daniele Piscovej, ktorá neúnavne vedie paličkovanie v našej obci. Pod jej vedením čipkárstvo žije, prezentuje sa pri rôznych príležitostiach, na výstavách, ale aj v zahraničí. Čipka má svojho nástupcu, za čo srdečne ďakujeme vedúcej p. Piscovej. Nástupcu má aj pani A. Horanská, vedúca FS Krakovanka, ktorá nepretržite 53 rokov v obci vedie FS. V práci jej  momentálne pomáha dcéra. FS vychovala mnohých ďalších vedúcich: p. Michala Sedláka, FS LUSK, pani Antóniu Mitošinkovú, vedie FS Krakovienka. Tance, zvyky, obyčaje, spevy v Krakovanoch žijú. Folklórne skupiny ako aj súbor Lusk majú bohatý repertoár, ktorý sústavne obohacujú a dopĺňajú. Vrodený talent Krakovancov, ale aj členov z okolia a schopnosť improvizácie zaručujú, že vystúpenie pôsobí ako nové. Vysokú úspešnosť v obci, v okolí, ba na Slovensku, v Európe, či v iných krajinách sveta má „ Krakovianska svadba“. Prví mladomanželia tejto svadby boli Michal Horanský a Mária Valová. Každý program, ktorý skupiny a súbor predvádzajú, je oslavou nášho šťastného života, je príspevkom do bohatej pokladnice ľudovej kultúry, pre blaho budúcich pokolení. FS Krakovanka i súbor Lusk absolvovali počas svojho trvania mnoho zájazdov do zahraničia, kde sa stretli s vysokým ocenením práce. Zahraničie očarili aj prekrásne pestrofarebné kroje. Z domáceho materiálu napradená ľanová a konopná priadza a utkané plátno bolo základom odievania mužov, žien a detí až do nedávnych čias. Dnes ostali verné tomuto odevu len ženy /jedenásť žien od kolísky po hrob/ a FS a súbory, ktoré sa obliekajú do týchto nádherných šiat na vystúpenia alebo reprezentáciu tohoto regiónu. Vďaka všetkým tým, ktorí tento odev majú uložený v maľovaných truhliciach a obliekajú  sa doň pri náboženských sprievodoch alebo na folklórnych slávnostiach, či iných oslavách.

Zaujímavý je aj dialekt tohoto prostredia. FS či súbor sa snažia svoje hovorené  monológy interpretovať týmto dialektom. No najvernejšia zostáva tomuto dialektu pani Daniela Piscová, ľudová rozprávačka, ktorá nechýba ani na folklórnych slávnostiach. Poznajú ju i vo viacerých kútoch Slovenska pod menom „ Ozefa Omáčkech“.

Pri príležitosti 30. výročia Okresných folklórnych slávností v Krakovanoch spomeňme organizátorov, choreografov a vedúcich Západoslovenských FS ako aj Okresných FS v tomto regióne: p. Annu Melíškovú, metodičku Okresného osvetového strediska v Trnave /50 rokov zabezpečuje organizačne folklórne slávnosti /, z krajského osvetového strediska ing. V. Scholtzovú, V. Ondriáša, O. Demu, Jožka Lehotského, D. Laštiakovú, z choreografov: E. Kubalovú, H. Šimunekovú, C. Zálešáka, o. Mičkovú, L. Blažeka z Križovian, M. Kunkela z FS Inovec a ďalších. Všetkým vyslovujeme uznanie a vďaku.

Tance, zvyky, obyčaje, spevy v Krakovanoch žijú. Prianím všetkých priaznivcov folklóru je, aby aj v budúcnosti naša obec rozkvitala a zvýrazňovala dedičstvo svojich predkov. Podarí sa tieto tradície zachovať ?

Na záver chcem z celého srdca poďakovať všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek skutkom podieľali na 30 – tich ročníkoch Okresných folklórnych slávností. Srdečná vďaka !

V prvom rade, ďakujem Tebe Pane Bože, že si nám doprial  zdravia,

a dodal nám optimizmus, radosti pri vykonávaní tohoto kultúrneho podujatia Dolného Považia.

        Plynú roky a rok, čo rok krásnie moja vlasť, moja dedina.

         Po živote túži moja zem,

         mávaj krídlami biela holubica,

         pokojnú prácu tohoto ľudu verne stráž.

         V tejto prekrásnej zemi verných synov, dcéry máš.

         Buď pozdravená rodná domovina:

         Nedajme zahynúť ľudovému umeniu!

         Týmto chceme naplniť odkaz a dedičstvo našich predkov dnes i zajtra.

 Anna Horanská

Denné menu v Pivárni od 22. 9. do 26. 9. 2014

Print Friendly, PDF & Email

Denné menu od 22. 9. do 26. 9. 2014

Pondelok

Polievka: Babičkina zemiaková kyslá (1,7)

  1. Kuracie kúsky na ananáse, ½ ryža, ½ hranolky
  2. Pizza Klasika (1,7)
  3. Pečené bravčové koleno na čiernom pive s oblohou a chlebom (1)

Utorok

Polievka:  Žobrácka hŕstková so zeleninou

  1.  Štefanská roláda so zemiakovým pyré, kyslá uhorka (3,7)
  2. Pizza Sedliacka (1,7)
  3. Milánske špagety s postrúhaným syrom (7)

Streda

Polievka:  Krémová cibulačka s opraženým hráškom (1,7)

  1. Debrecínska kotleta so slovenskou ryžou
  2. Pizza Mexico (1,7)
  3. Grilovaná bravčová panenka na listovom šaláte s chrumkavým toastom (1)

Štvrtok

Polievka: Mrkvová číra s mrveničkou

  1. Sviečková na smotane s parenou knedľou (1,7)
  2. Pizza Tuniaková (1,4,7)
  3. Zapekaný karfiol so zemiakmi a syrom, tatarská omáčka (1,3,7)

Piatok

Polievka: Hlivová na spôsob držkovej s pečivom (1)

  1. Bravčové plátky na zelených fazuľ. lústkoch so slaninkou, pečené zemiaky v šupke
  2. Pizza Gyros Royal (1,7)
  3. Jablká v župane s vanilkovým krémom (1,3,7)

Objednávky na tel. čísle 0948 669 747. Cena obedového menu s nápojom je 3,50 €. Možnosť dovozu zdarma.

Kalendáre vývozu separovaného odpadu

Print Friendly, PDF & Email

Najbližšie termíny odvozu zberového papiera a iných plastov, PET fliaš a skla

papier (do plastovej nádoby)

Vždy v piatok: 1. augusta, 12. septembra, 24. októbra a 5. decembra 2014.

Pozor zmena ! Do plastovej nádoby sa zberá už len papier, ostatné plasty treba dať do vriec na PET fľaše!

Papier

Zberá sa : noviny, časopisy, brožúry, katalógy, cenníky, knihy, adresáre, tel. zoznamy, lepenky, vlnité lepenky

Zberový papier nesmie obsahovať: pergamenový papier, asfaltový a dechtový papier a lepenku, brúsny papier, napúšťaný a mastný papier, lakovaný a napustený papier a lepenky, hygienicky závadný papier, obuvnícku lepenku, papierový  prach a výseky dierovačiek. Ďalej nesmie obsahovať nečistoty (piesok, uhlie, kovy, sklo, cement, škváru, drevo, kožu, gumu a iné).

PET fľaše a ostatné plasty (do vriec)

Vždy v piatok: 18. júla, 29. augusta, 10. októbra a 21. novembra 2014.

Zberá sa: PET fľaše z nealkoholických nápojov v stlačenom stave.

Nádoba nesmie obsahovať nečistoty (piesok, uhlie, kovy, sklo, cement, drevo, kožu, gumu a iné)

Plasty

Zberá sa: sáčky, fólie.

Zberové plasty nesmú obsahovať: plasty znečistené potravinami.

Prosíme Vás o dôkladné triedenie odpadov, prispievate tým k ochrane životného prostredia a úspore dôležitých druhov surovín. Za Vašu spoluprácu a účasť pri triedení odpadov Vám ďakujeme.

 

Sklo (do veľkých zelených plast. kontajnerov v obci)

Vždy v utorok: 8. júla, 19. augusta, 30. septembra, 11. novembra a 23. decembra 2014.

Zberá sa: prázdne sklenené poháre od zaváranín a sklené fľaše od nápojov. Všetko bez farebného rozlíšenia ako sklo zmiešané.

Nezberá sa:     žiarivky, porcelán, kovové a plastové uzávery fliaš, papier. Ďalej nesmie obsahovať nečistoty (piesok, uhlie, kovy, cement, škváru, drevo, kožu, gumu a iné)

 

Odvoz zabezpečuje spoločnosť Marius Pedersen spol. s r. o.

tel.: 033/7741 954

Info: Valová 44, 921 01 Piešťany

Erb obce

Print Friendly, PDF & Email

krakovany

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných  symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú  osobitné heraldické /náuka o erboch/, vexilologické  /náuka o vlajkách/ a sigilografické /náuka o  pečatiach/ zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Tie  treba dôsledne rešpektovať aj pri tvorbe erbu obce  Krakovany.

Predchodcami dnešných Krakovian boli dve staré  stredoveké obce Krakovany a Stráže – obe spomenuté už  v známej Zoborskej listine z roku 1113 pod názvami  CRACO a VILLA SPECTACULI. Krakovany patrili teda v 12.  storočí zoborskému kláštoru a od 15. storočia  nitrianskemu biskupstvu. V stredoveku tu stála  pevnôstka. V 18. storočí nitriansky biskup zriadil v  Krakovanoch sídlo jedného zo svojich panstiev.

Obec Stráže patrila v 13. storočí ešte medzi  osady strážcov hraníc, neskôr sa stala súčasťou  panstva rodu z Oponíc a nitrianskeho biskupstva.

Z hľadiska tvorby erbu je dôležité, že v oboch obciach  stál od 14. storočia kostol. V Krakovanoch to bol  kostol sv. Mikuláša, doložený v roku 1332 a v Strážach  kostol sv. Gála, doložený k roku 1397. Pre našu  tradíciu tvorby obecných pečatí bolo príznačné, že  obce si často vkladali do svojich pečatidiel /nie  erbov!/ postavy patrónov miestnych kostolov. Zdá sa,  že s takýmto prípadom s stretáme aj v Krakovanoch. Z  literatúry je známa obecná pečiatka s postavou svätca  na písomnostiach z roku 1678, ktorá sa zachovala v  Maďarskom krajinskom archíve. Kruhopis znie: SIGILVM.PAGI.KRAKOVAN.NICO.O.P.N. – teda “Pečať obce  Krakovany /sanctus/ Nicolaus ora pro nobis” /sv.  Mikuláš, oroduj za nás/. Pečať obce Stráže nateraz nie  je známa, dá sa však predpokladať, že v jej strede je  tiež postava biskupa – sv. Gála.  Treba pripomenúť, že pečatný symbol nie je erbom, môže  sa však stať východiskom pre jeho tvorbu. Nie však v  tom zmysle, že by bol celý obsah pečatného znamenia  mechanicky prenesený do štítu, ale starým stredovekým  heraldickým postupom, podľa ktorého sa predheraldický  pečatný motív heraldizuje tak, že sa do štítu vložia  atribúty príslušného svätca, či svätcov.  Principiálne totiž nie je správne klásť postavu svätca  do erbu. Má to svoje historické, heraldické, ale aj  náboženské dôvody. Preberme si ich postupne.

Pôvodné erby vznikali v stredoveku ako súčasť  rytierskej výzbroje a ako identifikačné, rozpoznávacie  znamenia. Ich funkciou bolo navzájom rozlíšiť dvoch, v  podstate rovnako odetých rytierov. Aby erby mohli túto  svoju funkciu plniť, museli byť zreteľné aj na diaľku.  Už z toho dôvodu sa na to postavy svätcov nehodili,  hoci ich naďalej používali v pečatiach jednotlivé  fyzické či právnické osoby. Postavy svätcov by boli  totiž v štíte veľmi malé a na diaľku nezreteľné.  Nebolo by predsa možné rozoznať na vzdialenosť 50 či  100 krokov v štíte napríklad postavu sv. Petra od sv.  Pavla, keďže atribúty, ktoré sa s nimi zobrazovali by  boli popri nich príliš malé. Preto, hoci rytier vo  svojej pečati naďalej zobrazoval napríklad sv. Petra,  svojho patróna, do svojho štítu zobrazil iba jeho  atribút – kľúče. Nie je náhoda, že z čias pôvodnej,  živej heraldiky sa v podstate nezachovali žiadne erby  s postavami svätcov.

Je pravda, že dnes viaceré obce na Slovensku  vytvárajú svoje erby jednoduchým prekreslením svätca  zo svojej historickej pečate do erbu a heraldikov,  ktorí im to vyčítajú upodozrievajú z ateizmu. Hoci je  takýto postoj po štyridsaťročnej tabuizácii  náboženského prejavu pochopiteľný, heraldicky je  nesprávny a navyše heraldicky problematický. Na  podporu tohto tvrdenia sa oprieme o názor jednej z  vedúcich osobností cirkevnej heraldiky, arcibiskupa  Bruna B. Heima, autora erbov svätých otcov Jána XIII.  a Pavla VI., ako aj autora početných erbov kardinálov  a prelátov, autora publikácií o cirkevnej heraldike a  člena Medzinárodnej heraldickej akadémie. V jednej zo  svojich prác píše: “Z náboženských, ale aj z  heraldických dôvodov sa treba bezpodmienečne vyvarovať  zobrazovaniu postáv svätcov v erboch, ako by to boli  dáke erbové zvieratá, či iné heraldické figúry. Saint  Saud to oprávnene považuje za nedostatok pokory a  úcty, keď sa obrazy Vykupiteľa, Madony a svätcov  používajú ako erbové znamenia. Erby sa často zobrazujú  na podlahách, kobercoch, vankúšoch, nádobách a iných  predmetoch. Potom sa po obrazoch svätcov stúpa, sadá  si na ne a používajú sa aj na profánne účely. Navyše  sa na malej ploche nedajú zobraziť dôstojným  spôsobom”. /12/

Heim, kňaz a heraldik tu upozorňuje na  náboženské, ale aj praktické výhrady proti používaniu  svätca v erbe. Je isté, že aplikácia postáv sv. Gála a  sv. Mikuláša v erbe obce Krakovany by obmedzila  možnosti jeho používania v obci na označovanie  obecného majetku, pretože obraz so svätými by sa  nemohol používať na označovanie najrôznejších  predmetov, ktoré sa napríklad po použití odhadzujú bez  toho, aby ich znehodnotenie /aj s vyobrazením svätca/  neurážalo náboženské cítenie obyvateľov. Ak teda  konštatujeme, že umiestnenie postáv svätých do  obecného erbu nie je správne, no zároveň sme vyjadrili názor, že je potrebné zachovať kontinuitu historického  symbolu, musíme nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo  obom spomenutým požiadavkám. Aj tu nám poskytuje návod  spomenutý B.B.Heim, keď odporúča postavy svätcov v  erboch vyjadrovať ich atribútmi – rozpoznávacími  znameniami, ktoré sa v minulosti pridávali ku svätcovi  na jeho identifikáciu. Jeho odporúčanie je v úplnej  zhode aj s našou domácou heraldickou tradíciou, keď  napríklad už v 15. storočí vznikali z pôvodných hagio-  grafických pečatí s postavami svätcov heraldické  znamenia s atribútmi svätcov. Tak vznikol napríklad  erb Kremcine, kde bola sv. Katarína nahradená zlámaným  kolesom, nástrojom jej umučenia, alebo sv. Anton v  erbe Spišskej Belej bol v erbe symbolizovaný jeho  atribútom – zvoncom. Tak by sme mohli menovať množstvo  ďalších erbov z celej Európy s kľúčmi sv. Petra, mečom  sv. Pavla, vežou sv. Barbory, šípmi sv. Sebastiána,  sekerou sv. Mateja, býkom sv. Lukáša, šikmým krížom  sv. Ondreja, mečom s váhami sv. Michala, či šípmi sv.  Vojtecha.

Keďže atribút toho, ktorého svätca vychádza  najčastejšie z Písma, prípadne z príslušnej  hagiografickej legendy, bude vhodné pripomenúť v  krátkosti legendu o sv. Mikulášovi tak, ako ju poznáme  z rôznych hagiografických prác.  Vie sa o ňom, že bol biskupom v Mýre /dnes Bembre v  južnom Turecku/. Zúčastnil sa na koncile v Nice v roku  325. Zomrel asi v rokoch 345 – 352. Roku 1087 boli  jeho ostatky prenesené do Bari v južnom Taliansku,  preto má prímenie nielen z Mýry, ale aj z Bari.

Legenda hovorí: “Mýrsky biskup sa s veľkou láskou  staral o svojich veriacich, prežíval s nimi všetky  radosti aj starosti. Keď sa dozvedel, že istá rodina  vyšla na mizinu, jeho srdce sa zarmútilo. Vedel, že v  rodine majú tri dospievajúce dcéry, a teraz počul, že  ich otec núti vydať sa proti ich vôli, lebo inak ich  nebude môcť zaopatriť. Nepomáhal plač dcér, ani  dohováranie príbuzných a známych. Na to sa však  Mikuláš nedokázal nečinne pozerať. Pod rúškom tmy po  tri noci kládol do okna nešťastných dievčat mešce s  peniazmi. Sestry nechceli veriť vlastným očiam, keď  držali v rukách bohatstvo, vďaka ktorému si mohli  vybrať ženícha podľa svojho srdca.  A hoci nik štedrého darcu neuvidel, celé mesto si  šepkalo, že to nemohol byť nik iný, než ich milovaný  biskup. Na jeho pamiatku sa rozšíril zvyk mikulášskych  balíčkov kladených do okien deťom.

Iná legenda o sv. Mikulášovi hovorí o tom, ako sa  vracal zo sv. Zeme, nastúpil na koráb a uprostred  Stredozemného mora sa strhla hrozná búrka. Loď sa mala  každú chvíľu potopiť, no Mikuláš svojou modlitbou  búrku utíšil. Zvesť o tom sa rýchlo rozniesla a  námorníci ho začali vzývať v ťažkých chvíľach, tak sa  sv. Mikuláš stal patrónom námorníkov.

Iné rozprávanie sa viaže na jeho zvolenie za biskupa.  Keď sa biskupi v Mýre nevedeli dohodnúť, komu zveria  biskupský úrad, dostalo s im Božieho vnuknutia, aby za  biskupa vyvolili toho, kto ráno prvý vojde do chrámu.  Ledva vyčkali brieždenie a nič netušiaceho Mikuláša,  ktorý sa objavil v chrámovej bráne ustanovili novým  biskupom. Nikdy to neoľutovali.  Keď sa priblížila jeho posledná hodina na tomto svete,  Boh zoslal k nemu anjelov, aby vzali jeho dušu do  neba. A keď jeho telo spočinulo v zemi, na hrobe začal  vyvierať prameň liečivého oleja, ktorý uzdravoval  choroby. Potiaľ legenda.

Ikonografia sv. Mikuláša je pomerne ustálená,  spravidla vídame postavu biskupa s mitrou na hlave,  tromi mešcami, či guľami, často položenými na knihe v  pravici a berlou v ľavici. Za najčastejší a  najznámejší atribút sv. Mikuláša sa v našich  podmienkach považujú tri mešce resp. tri gule. Iba  výnimočne iné atribúty, ako napr. loď. Tento motív je  častejší v prímorských krajinách.

Svätý Gál sa narodil okolo r. 550 v Írsku. Patril  medzi dvanástich mníchov, ktorí prišli v roku 590 na  kontinent. Pôsobil najskôr ako misionár u Frankov a  neskôr od roku 610 u germánskych Alamanov. Jeho  pôsobenie sa sústreďovalo najmä na okolie Bodamského  jazera, kde žil ako pustovník. Chýr o jeho zbožnosti  sa rýchlo šíril a za Galom prichádzali poslovia,  ponúkajúci mu hodnosti biskupa v Kostnici, opáta v  Luxeuile. Gallus však dal prednosť svojej pustovni,  ktorá sa po jeho smrti v roku 640 stala základom  opátstva st. Gallen, založeného jeho následníkom  opátom Otmarom.

Pokiaľ ide o znázorňovanie sv. Gála – najčastejšie ho  možno vidieť ako mnícha, či – prekvapivo – opáta. Jeho  atribútom je medveď nesúci kus dreva. Tento symbol  vychádza z legendy, podľa ktorej mníchovi chcel raz  medveď ukradnúť jedlo, Gál mu to vyčítal a medveď, aby  svoj prečin odčinil, priniesol svätcovi kus dreva na  oheň, začo sa mu zasa svätec odmenil tým, že sa s ním  podelil o svoje skromné jedlo. Medveď s kusom dreva sa  tak stal svätcovým atribútom.

Heraldicky správny erb obce Krakovany má teda  pozostávať z kompozície atribútov sv. Mikuláša a sv.  Gála, doplnené o vrchy, naznačujúce etymológiu názvu  obce Krakovany.

Symbol troch mešcov je vhodné umiestniť do tzv.  hlavy štítu, medveď má vyrastať spoza heraldického  trojvršia.

Znamenie je potrebné vložiť do heraldického štítu. I  keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali  rôzne tvary štítov, za najprijateľnejšie treba označiť  tzv. pozdnogotický, dolu zaoblený štít. Ten je totiž  v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo  všetkých heraldických katalógoch, a teda pri  publikovaní erbu obce Krakovany v heraldických  publikáciách nebude potrebné znovu ho upravovať.

Podľa heraldických pravidiel majú byť heraldické  figúry kovové, zlaté a strieborné. V našom prípade sú  mešce strieborné so zlatými šnúrkami, medveď je zlatý  so striebornou zbrojou, ktorou sa v heraldike rozumejú  zuby, pazúry a jazyk, peň je strieborný, vrchy modré  ako v štátnom znaku. Štítové pole je červené, čo je  najvýznamnejšia heraldická farba, zastúpená aj v erbe  hlavného mesta a v štátnom znaku. Pri voľbe farieb sa  brala do úvahy aj farebnosť chýrnych krakovianskych  výšiviek.

Heraldicky správny erb obce Krakovany má teda túto  podobu:

v hlave červeného štítu tri strieborné mešce,  previazané zlatými šnúrkami, pod nimi spoza modrého  trojvršia vyrastá zlatý medveď, nesúci na pleci  strieborný peň.

Zlatú farbu možno nahradiť aj žltou, striebornú  bielou. Pri čierno-bielom vyjadrení farieb sa modrá  zastupuje vodorovným šrafovaním, červená zvislým  šrafovaním, zlatá jemným bodkovaním a strieborná  ostáva voľná.

Vlajka obce Krakovany pozostáva zo štyroch pozdĺžnych  pruhov vo farbách červenej /2/6/, žltej /1/6/, bielej

/1/6/ a modrej /2/6/.

Pečať obce Krakovany je okrúhla, uprostred s obecným  symbolom a kruhopisom OBEC Krakovany, Priemer pečate  je 35 mm.

Erb, vlajka a pečať predstavujú základné symboly  od ktorých možno odvodiť ďalšie symboly obce  Krakovany.

Zástava obce Krakovany má podobnú kompozíciu ako  vlajka. Pomer strán však nie je záväzne stanovený, čo  znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od  vlajky odlišuje aj tým, že kým vlajka predstavuje  voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar  pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou,  stožiarom alebo kratším priečnym rahnom /ak ide o  koruhvu/.

Krátka zástava obce Krakovany má podobu obdĺžnika,  dlhšou stranou pripojeného k žrdi. Je vhodná najmä na  hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Krakovany predstavuje zvislý typ obecnej  zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu  rahnu, spolu s ktorým sa vyťahuje na stožiar.

Znaková zástava obce Krakovany má podobu takmer  štvorca, v skutočnosti sa však /proporčne/ jeho výška  rovná výške štítu a šírka šírke štítu. Erbové znamenie  je rozvinuté do celej plochy textilu.

Kombinovaná alebo tiež “veľká” koruhva obce Krakovany  predstavuje spojenie znakovej zástavy s koruhvou.

Štandarda starostu obce Krakovany má medzi ostatnými  symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou  starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa  znakovej zástave, doplnená je však lemom v obecným  farbách. Rozdiel je nielen v jej funkcii, ale aj v jej  vyhotovení. Kým znaková zástava môže byť zhotovená v  mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla iba  v jednom vyhotovení a často tiež luxusnejšou  technikou.

Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky s  obecným symbolom. Stred pečatného poľa sa nemení,  kruhopisy môžu znieť:

KRAKOVANY STAROSTA, OBECNÝ ÚRAD KRAKOVANY a pod.

PhDr. Ladislav Vrteľ,

 tajomník Heraldickej komisie MV SR august 1997

Obecné zastupiteľstvo

Print Friendly, PDF & Email

Poslancami Obecného zastupiteľstva v Krakovanoch, zvolení na obdobie rokov 2018-2022 sú:

SAS-OĽANO: Marek Fořt, Tibor Šurín

KDH: Mgr. Lukáš Radoský

Nezávislí: Mgr. Juraj Filo, Pavel Klinovský, Oľga Rusnáčeková, Ing. Michal Sedlák, Csc., Ing. Peter Seitler, Ing. Slavomír Ťupek

 

KOMISIE

Komisia verejného poriadku a životného prostredia:Jozef Štefanka – predseda, Pavel Klinovský, Mgr. Lukáš Radoský.

Majetková, finančná a stavebná komisia: Mgr. Juraj Filo – predseda, Marek Fořt, Pavel Klinovský, Ing. Elena Podmaková, Mgr. Lukáš Radoský, Ing. Peter Seitler.

Kultúrna a školská komisia: Ing. Michal Sedlák, Csc. – predseda, Silvia Bartáková, Elena Krestová, Tomáš Kubran, Matej Pisca, Oľga Rusnáčeková, Ing. Peter Seitler, Mgr. Eva Seitlerová, Zuzana Snohová, Andrea Štefanková.

Športová komisia: Tibor Šurín – predseda, Mgr. Juraj Filo, Marek Fořt.

Komisia na ochranu verejného záujmu: Ing. Slavomír Ťupek – predseda, Mgr. Jura Filo, Lukáš Radoský.

———————————————————————————————————–

Poslancami Obecného zastupiteľstva v Krakovanoch, zvolení na obdobie rokov 2014-2018 boli:

SDKÚ: Mgr. Juraj Filo, Ing. Milan Jurda, Tibor Šurín

KDH: Mgr. Lukáš Radoský

Nezávislí: Marek Urban, Daniela Piscová, Pavel Klinovský, Jozef Štefanka, Ľuboš Sucháň 

 

KOMISIE

Komisia verejného poriadku a životného prostredia:Jozef Štefanka – predseda, Mgr. Lukáš Radoský, Pavel Klinovský, Tibor Šurín.

Majetková, finančná a stavebná komisia: Mgr. Juraj Filo – predseda, Mgr. Lukáš Radoský, Ľuboš Sucháň, Pavel Klinovský, Ing. Milan Jurda, Marek Urban, Ing. Elena Podmaková.

Kultúrna a školská komisia: Daniela Piscová – predseda, Pavel Klinovský, Ing. Michal Sedlák, CsC., Mgr. Eva Seitlerová, Andrea Štefanková, Elena Krestová, Antónia Mitošinková, Tomáš Kubran.

Športová komisia: Tibor Šurín – predseda,  Marek Urban, Mgr. Juraj Filo.

Komisia na ochranu verejného záujmu: Ľuboš Sucháň – predseda, Mgr. Jura Filo, Lukáš Radoský.

———————————————————————————————————–

Poslancami Obecného zastupiteľstva v Krakovanoch, zvolení na obdobie rokov 2010-2014 boli:

SDKÚ : Martin Gono, Ing. Milan Jurda, Mgr. Juraj Filo

Koalícia SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, Nová demokracia: Ing. Marián Florek, Ing. Michal Sedlák, CsC., Jozef Štefanka

Nezávislí: Mgr. Lukáš Radoský, Peter Kikta

KDH: Ladislav Žitnanský

 

KOMISIE

Komisia verejného poriadku a životného prostredia:Jozef Štefanka – predseda, Ing. Marián Florek, Anna Belobradová.

Stavebná komisia: Mgr. Lukáš Radoský – predseda, Ing. Milan Jurda, Jozef Filo, Ing. Jarolím Kališ.

Finančná komisia: Peter Kikta – predseda, Zuzana Sedláková, Ing. Slávka Kotulová.

Školská komisia: Ing. Milan Jurda – predseda, Mgr. Eva Seitlerová, Jozefína Klčová.

Kultúrna komisia: Ing. Michal Sedlák, CsC. – predseda, Mgr. Eva Seitlerová, Jana Gonová, Mgr. Zuzana Snohová, Helena Augustínová, Jozefína Klčová, Tomáš Kubran.

Športová komisia: Ladislav Žitnanský – predseda,  Mgr. Juraj Filo, Anton Čelín.

Sociálna komisia: Martin Gono – predseda, Ing. Emília Knošková, Jana Lajchová.

Komisia na ochranu verejného záujmu:Mgr. Juraj Filo – predseda, Peter Kikta, Jozef Štefanka, Ladislav Žitnanský.

————————————————————————————————————

Poslancami Obecného zastupiteľstva v Krakovanoch, zvolení na obdobie rokov 2006-2010 boli:

Koalícia SDKÚ-KDH: Peter Kikta, Martin Gono, Mgr. Juraj Filo, Ing. Jarolím Kališ, Ladislav Žitnanský, Lukáš Radoský, Jozef Filo

* Michal Rajčák sa vzdal poslaneckého mandátu na zač. roku 2008

Koalícia SMER,HZDS, HZD: Ing. Michal Sedlák, CsC.

Nezávislý: Ing. Milan Jurda

 

Komisie v rokoch 2006-2010

Komisia verejného poriadku a životného prostredia:Jozef Štefanka – predseda, Lukáš Radoský

Stavebná komisia: Jozef Filo – predseda, Ing. Jarolím Kališ, František Garafa, Lukáš Radoský

Finančná komisia: Peter Kikta – predseda, Zuzana Sedláková, Slávka Kotulová, Ing. Jarolím Kališ

Školská komisia: Ing. Milan Jurda – predseda, Mgr. Eva Seitlerová, Jozefína Klčová

Kultúrna komisia: Ing. Michal Sedlák, CsC. – predseda, Mgr. Eva Seitlerová, Adriana Pániková, Zuzana Snohová, Helena Augustínová, Jozefína Klčová, Tomáš Kubran

Športová komisia: Ladislav Žitnanský – predseda,  Mgr. Juraj Filo, Anton Čelín

Sociálna komisia: Ing. Janka Belicová – predsedníčka, Jana Lajchová, Mgr. Michaela Havrlentová, Martin Gono

Komisia na ochranu verejného záujmu:Mgr. Juraj Filo, Ing. Michal Sedlák, CsC., Milan Jurda

————————————————————————————————————–

Poslanci Obecného zastupiteľstva v Krakovanoch, zvolení na obdobie rokov 2002-2006 boli:

Koalícia SDKÚ, KDH: Peter Kikta, Jozef Filo (zástupca starostu), Ladislav Žitnanský, Mgr. Juraj Filo, Andrej Čelín

HZDS: Ing. Michal Sedlák, CsC., Jozef Štefanka, Anna Belobradová

SMER: Jozef Macháč

 

Komisie v rokoch 2002-2006:

Komisia verejného poriadku a životného prostredia:Jozef Štefanka – predseda, Pavol Miklovič, Jarolím Ševčík

Stavebná komisia: Jozef Filo – predseda, Ing. Jarolím Kališ, František Garafa, Matúš Klčo

Finančná a školská komisia: Peter Kikta – predseda, Mgr. Zuzana Sedláková, Mgr. Eva Seitlerová, Jozefína Klčová, Zita Gonová

Kultúrna komisia: Ing. Michal Sedlák, CsC. – predseda, Dana Jánošková, Adriana Pániková, Zuzana Snohová, Helena Augustínová, Jozefína Klčová

Športová komisia: Ladislav Žitnanský – predseda,  Ing. Vladimír Žažo, Mgr. Juraj Filo, Lukáš Radoský, Andrej Čelín, Ing. Milan Jurda

Sociálna komisia: Bc. Janka Belicová – predsedníčka, Jana Mikulová, Andrej Čelín, Marcela Macejková, Michaela Havrlentová

Starosta obce

Print Friendly, PDF & Email

starosta_klinovsky

[dropcap]V[/dropcap]ítam na webovej stránke Krakovian všetkých, ktorí majú záujem dozvedieť sa viac o našej obci, obyvateľoch alebo stiahnuť si materiály, aby nemuseli ísť na obecný úrad.

Dejiny našej obce sa začínajú osídlením už v dobe kamennej. Sídliská však vznikali až v mladšej dobe kamennej (nálezy z 1. storočia p.n.l. na území obce). Našli sa aj kniežacie hroby s tzv. strážovským pokladom, ktoré nám zanechalo germánske a keltské etnikum. Slovanské osídlenie pochádza zo 7. až 8. storočia n.l. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva. Krakovany v dnešnej podobe vznikli 1.1.1944, keď k nim bola pričlenená obec Stráže.

Nechceme sa odvolávať len na našu bohatú históriu a staré kultúrne tradície. Toto má byť len východiskom pre naše novodobé dejiny a pre pochopenie súčasnosti.

Verím, že z našich stránok získate informácie o našej histórii, ale predovšetkým vás oslovíme dnešným dianím. Navštívite naše kultúrne pamiatky, folklórny festival, hobby stretnutia alebo sa stretneme na športových podujatiach, akciách poriadaných Miestnou skupinou Slovenského Červeného kríža, poľovníkmi, dobrovoľným hasičským zborom a pod.

Každý z vás bude u nás srdečne vítaný. A ak pri listovaní našich stránok prídete na niečo, čo vám chýba, alebo budete mať podnety, nápady na zlepšenie našej práce, môžete ich zaslať na našu mailovú schránku krakovany@krakovany.sk

Mgr. František Klinovský

starosta obce Krakovany

————————————————————————————————————————————————————————————————————–

Starostom obce v rokoch 2002-2014 bol PaedDr. Vladimír Mihálik

Starostom obce v rokoch 1990-2001 bol Jozef Vatrt

Základné údaje a kontakty

Print Friendly, PDF & Email

Adresa: 

OcÚ Krakovany 922 02  Krakovany,  Nám. sv. Mikuláša 406/4  

Telefón: 033 7798 568, Telefón/Fax : 033 7798 425

Okres Piešťany  PSČ 92202, SLOVENSKO

www.krakovany.sk

      krakovany@krakovany.sk

 

                   Starosta obce:  PhDr. František Klinovský,     

tel. 033/77 33 251, mobil: 0908 781 305 e-mail: starosta@krakovany.sk

Sekretariát, matrika, stavebná agenda:  Ing. Emília Knošková,  

tel. 033/77 98 568, e-mail: knoskova@krakovany.sk

Dane a poplatky, fakturácia, mzdová agenda: Ing. Oľga Galbavá,  

tel. 033/77 98 568, e-mail: galbava@krakovany.sk

Účtovníctvo, rozpočtovníctvo, správa majetku: Ing. Slávka Kotulová,  

tel. 033/77 98 425, e-mail: ekonomka@krakovany.sk

Kultúrne stredisko: Silvia Bartáková,

tel. 033/77 98 490, e-mail: krakovany@krakovany.sk    mobil: 0905 349 204

Materská škola:  riaditeľka Mgr. Andrea Štefanková,

tel. 033/77 98 431, e-mail: ms@krakovany.sk

Školská jedáleň pri MŠ, riaditeľka: Jana Daňková,  

tel. 033/77 98 431, e-mail: dankova@krakovany.sk

 Základná škola: riaditeľka:  Mgr. Eva Seitlerová,

tel. 033/77 98 440, e-mail: zskrakovany@zoznam.sk

Školská jedáleň pri ZŠ, riaditeľka: Jana Daňková,

tel. 033/77 98 440, e-mail: dankova@krakovany.sk

      Zariadenie opatrovateľskej služby, riaditeľka: Mgr. Jana Lajchová,  

tel. 033/77 98 518, e-mail: zos@krakovany.sk

krakovany

        Počet obyvateľov: 1445 (21.12.2013), Rozloha:985 ha,

     Starosta: PhDr. František Klinovský (nezávislý)

Zástupca starostu: Pavel Klinovský

              Obecný kontrolór: Ing. Elena Podmaková

 Poslanci Obecného zastupiteľstva: Marek Fořt, Tibor Šurín (obaja SaS, OĽaNO), KDH: Mgr. Lukáš Radoský (KDH), Nezávislí: Mgr. Juraj Filo, Pavel Klinovský, Oľga Rusnáčeková, Ing. Michal Sedlák, Csc., Ing. Peter Seitler, Ing. Slavomír Ťupek (všetko nezávislí)

      *********

Farnosť:Rímsko-katolícky farský úrad Krakovany, Nám. sv. Mikuláša

Správca farnosti: vdp. Mgr. Marek Jesenák