Obec

Monografia o obci Krakovany – Pečať našich predkov

Dejiny obce Krakovany (Stráže)

Myšlienka napísania monografie o našej obci nás postavila pred výzvu vytvoriť ucelený obraz o histórii ako celku, každodennosti človeka, tradíciách ,spolkoch  i športe. Pri vyberaní tímu autorov sme sa preto zamerali na špecializáciu. Okrem našich rodákov  resp. spoluobčanov ktorých nemusíme zvlášť predstavovať sa na knihe podieľali :

PhDr.Vladimír Krupa – riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch

PhDr.Marián Manák , PhD. – pracovník Trnavskej univerzity, špecialista na 20. storočie

Doc.PhDr.Vladimír Rábik , PhD. – mediavalista, vedúci katedry histórie na Trnavskej Univerzite

PhDr.Radoslav Ragač , PhD. – riaditeľ Slovenského národného archívu v Bratislave

PhDr. Henrieta Žažová , PhD. – špecialista na cirkevné dejiny

Neuspokojili sme sa informáciami ktoré boli doteraz známe ale urobil sa hĺbkový výskum archívnych dokumentov a prameňov. Preto je história obce veľmi plastická a môžeme povedať  že v nej má každé obdobie svoje zastúpenie. Samozrejme nedalo sa do nej vložiť všetko a každá udalosť.  V dejinách sa vždy ešte nájde medzera či obdobie ktoré je potrebné preskúmať.

Samotný príbeh obcí Krakovany a Stráže začal omnoho skôr, ako je zachovaná prvá písomná zmienka o nich na Zoborskej listine z roku 1113. Tieto sídla existovali dávno pred týmto dátumom, pretože daný priestor priamo susedil s dôležitou cestnou komunikáciou a Stráže tak plnili dôležitú strážnu funkciu ako vyplýva aj z názvu obce. Krakovany boli rozsiahlym domíniom s aglomeráciou viacerých sídlisk, ktorých boli centrom a to už pred vznikom Uhorského kráľovstva siahajúcou až do Veľkomoravských čias. Krakoviansky kostol bol teda cirkevným správnym centrom pre Ostrov, Stráže, Trebatice a istý čas i Borovce a Voderady /pri  obci Drahovce/ . Celý majetkový komplex spadal pod vplyv Zoborského kláštora. Krakovany a Stráže v stredoveku obývalo pôvodné slovenské obyvateľstvo, pretože hraničná pevnosť staromaďarských kmeňov končila vo Veselom.

V 11. Storočí, ak nie už v druhej polovici 10. Storočia, sa situácia mení v dôsledku darovania tohto majetku Zoborskému kláštoru s výnimkou Stráží. Tunajší strážcovia prešli do služieb uhorských kráľov a podliehali veleniu na Nitrianskom hrade. Pôvodné územie Stráží bolo situované viac na juh, dnes patriace do severnej časti chotáru Trebatíc. Svedčí o tom nájdené staré slovanské sídlisko z 9.-12. Storočia, čo potvrdzuje, že Stráže boli dedinou, ktorá túto funkciu plnila, ešte v dobe Veľkomoravskej. Zoborskému kláštoru preto neboli darované z dôvodu kontinuálnej strážnej úlohy, kde si chcel ponechať vplyv samotný kráľ. V súvislosti s tatárskym vpádom , ktorý čiastočne narušil celistvosť krakovianskeho majetku sa Krakovany dostali do sporu s pánmi hradu Bana, z ktorého panstvom bezprostredne susedili. Aj vďaka tomu sporu z roku 1258 sa dozvedáme o historicky prvých menám obyvateľov Krakovian- úradníkmi  Poson /Požoň-Božeň/, Petk, Iwg a Vavrinec.

Začiatkom roku 1349 získal Zoborský opát desiatok od obcí Voderady, Trebatice, Krakovany a Ostrov. Dochádza  k sceleniu krakovianskeho panstva. To znamenalo zvýšenie ich regionálneho významu. Toto scelenie si vynútilo výstavbu opevneného útvaru /hrádku/. Najpravdepodobnejšie miesto hrádku je v priestore dnešného námestia a kostola Svätého Mikuláša.

V roku 1467 prešlo panstvo pod správu Nitrianskych biskupov.

V 16. Storočí obe obce výrazne poznačili vojny s Turkami a v roku 1530 boli vypálené. V tomto období dokonca prestúpili na protestantizmus. Stráže boli filiálkou vrbovskej protestantskej cirkvi. Strážovský kostol sa tak dostal pod vplyv protestantov. Katolíci ho získali späť až v polovici 17. Storočia. Význam Stráží zvyšovala Via Regia /kráľovská cesta/.

Nepokojné obdobie pokračovalo až do začiatku 18. Storočia, kedy bol v roku 1711 podpísaný tzv. Szatmársky mier, ktorý ukončil stavovské povstania. V 18. storočí teda začala konsolidácia hospodárskeho i spoločenského života. Výlučným zemepánom Krakovian bolo až doku 1848 Nitrianske biskupstvo. Okrem rokov 1784 až 1789, kedy biskupské majetky spravovala Správa verejných základin, v dôsledku neobsadenosti postu nitrianskeho biskupa /sedisvakancia/. V 70. rokoch 18. Storočia došlo k vybudovaniu nového kostola v Krakovanoch, ktorý nadobudol terajšiu neskoro barokovú podobu. Jeho staviteľom a investorom bol biskup Ján Gusztini. Vysvätený bol dňa 12.9.1773 samotným biskupom. V tomto období vznikol aj Biskupský hospodársky dvor /na mieste dnešného Chateau Krakovany/ a taktiež Voderadský majer, zameraný na pestovanie obilnín. Hospodársky rozvoj podčiarkovala aj existencia tehelne v prvej polovici 18. Storočia. Jej vznik jednoznačne súvisel so spomínanými investíciami výstavbou či renováciou budov. Stráže boli až do roku 1848 majetkom šľachticov z Oponíc a čiastočne menšinových vlastníkov ako napríklad Berényi.

Dôležitou súčasťou obce boli mlyny, pivovar /ako súčasť biskupského dvora/, jatky. V obci existoval špitál, ktorý bol v roku 1800 presunutý do Krakovian. Od druhej polovice 19. Storočia boli Krakovany sídlom notára. V oboch obciach pôsobila židovská komunita. Väčšinou išlo o nájomcov krčiem a iných prevádzok.

Prvá svetová vojna priamo zasiahla do života  obyvateľov, keď v rokoch 1914-1918, zahynulo 29 mužov. Po vzniku ČSR bolo v krajine nastolené demokratické zriadenie, čo znamenalo i liberalizáciu hospodárstva. Rozvíjal sa obchod, poľnohospodárska i remeselná výroba.

V 20tych rokoch zaznamenali Stráže populačný rozmach.  7.10.1925 navštívil minister školstva a národnej osvety Dr. Ivan Markovič školu v Strážach. Dňa 23.9. 1934 bola odovzdaná do užívania dvojtriedna škola. 30 roky boli poznamenané hospodárskou krízou, takže úroveň si udržali len štátny zamestnanci a miestna inteligencia- notár a učitelia. Kríza a druhá svetová vojna zasiahla hlavne Stráže, ktorých rozpočet sa dostal do deficitu. Podobné problémy malo veľké množstvo obcí v republike. Hlavný dôvodom deficitu bol úver, z ktorého peniaze boli použité na výstavbu školy. V dôsledku tejto situácie bolo zlúčená najskôr škola Stráže so školou Krakovany v roku 1942 a dňa 1.1.1944 bola obec Stráže zlúčená s Krakovanmi.

V druhej svetovej vojne zahynulo 6 obyvateľov. Obyvatelia sa aktívne zapojili do vojnových udalostí až teste pred oslobodením. Museli budovať opevnenie pre  nemeckú armádu a v dedine boli ubytovaní nemeckí i rakúski vojaci. V škole v Strážach boli umiestnení i ruskí zajatci. Zjednotená obec bola oslobodená dňa 4.4.1945 o 7.00 hodine. Zaujímavosťou je, že po skončení vojny vznikol v obci Ľudový súd, ale nikto nim nebol obvinený.

Otázka spoločensko – ekonomického vývoja bola veľmi pestrá a nepochybne ovplyvňovaná i politickým dianím. Krakovany a Stráže patrili medzi prvé obce, kde začala elektrifikácia počas monacharchie v roku 1911 a železničnú trať sprevádzkovali už v roku 1906. Fungovala nákladná i osobná doprava medzi Piešťanmi a Vrbovým. Na túto trať bola napojená odbočka Trebatice, Rakovice, ale osobná doprava na tejto vetve začala až v roku 1951. Osobná doprava skončila na železnici v roku 1978. Hospodársky význam malo Úverové družstvo, Roľnícky družstevný liehovar, mlyny, lisovňa oleja a taktiež chov koní plemena Nonius. V 30tych až 40tych rokoch kulminovalo vysťahovalectvo hlavne do USA, Kanady , ale i do Argentíny, Francúzska i Belgicka. Zmena politického systému zasiahla všetky vrstvy obyvateľstva, kedy od roku 1948 dochádzalo k postupnej likvidácii súkromného vlastníctva. V roku 1950 prešli hostince pod správu Jednota OSSD Piešťany, resp. boli zlikvidované ako hostinec U Sedlákov. Vlastníci licencií a živností ich museli odovzdať a nastúpilo obdobie kolektivizácie. Vznikli dve JRD Krakovany a Stráže v roku 1957.

V 50tych a 60tych rokoch nastáva rozvoj bytovej výstavby a je sprevádzkovaná tehelňa pri Strážovskom cintoríne, postavená hasičská zbrojnica, kultúrny dom i amfiteáter, kde začali Krajské slávnosti piesne a tancov. V roku 1973 bol dostavaný zimný štadión a Dom smútku. 1.9.1981 bola otvorená nová budova školy s tromi triedami.

V 80tych rokoch vznikol pri škole tenisový kurt a začala sa plynofikácia dokončená v novom miléniu. V 90tych rokoch sa začal budovať vodovod, káblová televízia a v novom tisícročí sa pokračovalo s budovaním kanalizácie.

V roku 2002 bol prijatý program rozvoja bývania a bytovej politiky v obci Krakovany. Tento program mal významný vplyv na demografickú krivku, keď podľa štatistiky z roku 2001 mala obec 1311 obyvateľov a 447 domov, tak v roku 2012 je počet obyvateľov 1423 a domov 590.

Významnú úlohu v obci zohrávala i kultúrna a športová činnosť. Veľmi živé boli folklórne tradície, umocnené vznikom folklórneho súboru Oráč a dlhej histórie dychovky už od 19. Storočia. Taktiež nemôžeme opomenúť divadlo.

Šport mal veľmi rozmanitú podobu, od futbalu cez hokej, ženskú hádzanú, stolný tenis až po ženský futbal. V obci pôsobilo a pôsobí množstvo spolkov a organizácií ako MsČK, Jednota Coop spotrebné družstvo, Jednota dôchodcov, Českosloveský zväz žien, poľovníci, rybári, včelári…

Neodmysliteľnou súčasťou našej histórie sú archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v najstaršom období. Bez nadsádzky môžeme povedať že v katastri sa našli artefakty európskeho či dokonca svetového významu.     Od praveku tvorili chotáre týchto obcí prírodný mikroregión rozprestierajúci sa v severnej časti zvlnenej Trnavskej pahorkatiny na styku s považským výbežkom Podunajskej nížiny.

Z pomedzi objavov však vyčnieva unikátny nález hrobov z Krakovian-Stráží z doby rímskej. Z objavených hrobov však skončilo množstvo predmetov v súkromných zbierkach.     Zachránené predmety sa stali výnimočne kvalitným základom archeologickej  zbierky piešťanského múzea. Piešťanská muzeálna spoločnosť ich už v medzivojnovom období,  propagovala v domácej ale i zahraničnej dobovej tlači. Zo zahraničných to boli články najmä v nemeckých periodikách, zverejnené boli dokonca v novinách až za Atlantikom, napr. článok v New York Herald. Popularizovala tak nielen tento výnimočný nález, ale aj zbierky a expozíciu vtedajšieho piešťanského múzea.

Najpozoruhodnejší predmet ktorý bol v hroboch objavený je  plochý strieborný podnos – lanx (diskos) zdobený reliéfnou, rytou výzdobou a v strede zlátený zlatou fóliou. Predmety získané dodatočne zachránil nestor slovenskej archeológie Vojtech Budinský-Krička väznený z politických dôvodov v rokoch 1951 – 1955 v Ilave. Počas väznenia sa mu podarilo získať dôležité informácie o niektorých predmetoch z kniežacieho hrobu v obci Krakovany – Stráže na Považí pri Piešťanoch. Po neúnavnom pátraní na myjavských kopaniciach a vo Zvolene podarilo sa mi zachrániť jedinečný súbor strieborných nádob z vykradnutého hrobu. Týmto činom splnilo sa mi predsavzatie, pevne vytýčené vo väzení.“

Nálezy z obdobia sťahovania národov, z obdobia Veľkomoravskej ríše a neskorších období z ktorých sú nám zachované už i písomné pramene potvrdzujú kontinuálne osídlenie katastra Krakovian- Stráží až do dnešného obdobia.

Andrej Filo

PUBLIKÁCIA O NAŠEJ OBCI NAJKRAJŠOU MONOGRAFIOU NA SLOVENSKU

Monografia obce komplexne zachytáva dejiny od praveku až po súčasnosť. Čitateľov okrem histórie prevádza mnohými oblasťami života obyvateľov Krakovian aj Straží. Dozviete sa v nej o pôsobení cirkvi, záujmových organizácii, odhalíte krásy tradičnej ľudovej kultúry – ľudovej hudby, folklóru. Mnoho sa dočítate i o športe a mnohých aktivitách v obci. Zostavovateľom je historik Andrej Filo a kolektív autorov. Na publikácii sa podieľalo niekoľko odborných autorov, veľa informátorov z radov občanov a mnoho z nich dodalo i veľmi cenné archívne fotografie a materiály. Redakčne, autorsky, grafickým konceptom a spracovaním na nej spolupracovala agentúra RePublic Group z Piešťan. Toto ocenenie je ocenením práce všetkých autorov a zároveň dobrou propagáciou našej obce na Slovensku i v zahraničí. Súťaž obrazových, obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov o Slovensku, slovenských krajoch, regiónoch, mestách a obciach organizuje Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. Najkrajšie knihy a ďalšie propagačné materiály budú vystavené spolu s najkrajšími kalendármi, v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a potom budú putovať po vybraných mestách SR. Práve tento týždeň bude monografia o obci Krakovany i na medzinárodnej výstave v Prahe. -red-