Denné menu v Pivárni od 29. 9. do 3. 10. 2014

Pondelok

Polievka: Brokolicová krémová s krutónmi (1,7)

  1. Pečené morčacie stehno so slaninkou s pečenými zemiakmi
  2. Pizza Prosciuto (1,7)
  3. Vyprážané šampiňóny s hranolkami a tatarskou omáčkou (1,3,7)

Utorok

Polievka:  Zeleninová s lievankou (1,3,9)

  1.  Poľovnícke kuracie soté na brusniciach s ryžou s hráškom
  2. Pizza Quatro Formagi (1,7)
  3. Talianske lasagne (1,3,7)

Streda

Polievka:  Šošovicová kyslá so zemiakom (1,7)

  1. Černohorský rezeň so zemiakovou kašou a čalamádou (1,3,7)
  2. Pizza Salami – syr, saláma, capari, niva (1,7)
  3. Lokše plnené lekvárom a makom  (1)

Štvrtok

Polievka: Telací vývar s rezancami (1,3)

  1. Pečená krkovička na kyslej kapuste s tirolskou knedľou (1,3,7)
  2. Pizza Frutti di mare (1,2,4,7,14)
  3. Slovenské domáce rizoto s mäskom, zeleninou a postrúhaným syrom, kyslá uhorka (7)

Piatok

Polievka: Gulášová s chlebom (1)

  1. Kuracie prsia plnené brokolicou a syrom, ½ ryža, ½ krokety (7)
  2. Pizza na sladko s ovocím (1,7)
  3. Pečený pstruh na mlynársky spôsob s varenými zemiakmi (7)

   Objednávky na novom tel. čísle 0948669747.Cena obedového menu s nápojom /obalom je 3,50 €.

Žiaci Vyžrebovanie sezóny 2014/15 – jeseň

ObFZ Trnava – Oblastné majstrovstvá

Kolo: Dátum: Stretnutie: Hrací čas: Výsledok:
 1. 16. augusta 2014 DOLNÁ KRUPÁ – Krakovany 17:00 2:2 (2:2)
 2. 23. augusta 2014 Krakovany – LEOPOLDOV 15:00 2:3 (1:0)
 3. 30. augusta 2014 DUBOVANY – Krakovany 15:00 2:4 (1:2)
 4. 6. septembra 2014 HODY Krakovany – VEĽKÉ KOSTOĽANY 14:00 2:0 (1:0)
 6. 20. septembra 2014 Krakovany – MODRANKA 13:30 1:0 (0:0)
 7. 27. septembra 2014 HORNÉ OREŠANY – Krakovany 15:30  0:1 (0:1)
dohrávka 5. kola utorok 30. septembra 2014 TRAKOVICE – Krakovany 16:00  2:4 (1:2)
 8. 4. októbra 2014 Krakovany – KÁTLOVCE 12:30  12:0 (7:0)
 9. 11. októbra 2014 ZAVAR – Krakovany 14:30  1:1 (1:0)
 10. 18. októbra 2014 HODY Krakovany – SUCHÁ NAD PARNOU 12:00  5:5 (2:4)
 11. 25. októbra 2014 Krakovany – KOPÁNKA TRNAVA 12:00  5:2 (4:1)
 12. 1. novembra 2014 ZELENEČ – Krakovany 13:30  1:0 (1:0)
 13. 8. novembra 2014 Krakovany – BOLERÁZ 11:30  1:1 (0:0)

Dorast Vyžrebovanie sezóny 2014/15 – jeseň

ObFZ Trnava – Oblastné majstrovstvá sk.B

Kolo: Dátum: Stretnutie: Hrací čas: Výsledok:
 1. 17. august 2014 Krakovany – voľný los voľno voľno
 2. sobota 23. august 2014 Krakovany – VRBOVÉ “B” 17:00 7:1 (2:0)
 3. sobota 30. august 2014 BUČANY – Krakovany 17:00 0:4 (0:0)
 4. sobota 6. september 2014 HODY Krakovany – SOKOLOVCE 16:00 5:1 (1:0)
 6. sobota 20. september 2014 Krakovany – DRAHOVCE 15:30 3:0 kont.
dohrávka 5. kola štvrtok 25. september 2014 HORNÉ OTROKOVCE – Krakovany 16:30  1:4 (1:2)
 7. 28. september 2014 SILADICE – Krakovany 13:00  0:0
 8. sobota 4. október 2014 Krakovany – MALŽENICE 14:30  3:1 (2:1)
 9. sobota 10. október 2014 ŠULEKOVO – Krakovany 12:00  1:3 (1:1)
 10. sobota 18. október 2014 HODY Krakovany – ZAVAR 14:00  4:0 (0:0)
 11. sobota 25. október 2014 ČERVENÍK – Krakovany 12:00  2:4 (1:0)
 12. sobota 1. november 2014 BRESTOVANY – Krakovany 13:30  0:2 (0:0)
 13. sobota 8. november 2014 v Ostrove Krakovany – MADUNICE 11:30  6:1 (1:1)

A-mužstvo Vyžrebovanie sezóny 2014/15 – jeseň

ZsFZ Trnava – V. liga Západ

Kolo: Dátum: Stretnutie: Hrací čas: Výsledok:
 1. 3. augusta 2014 VEĽKÉ KOSTOĽANY – Krakovany 17:00 2:1 (2:0)
 2. 10. augusta 2014 Krakovany – HLOHOVEC 17:00 0:2 (0:1)
 3. 17. augusta 2014 TREBATICE – Krakovany 17:00 6:0 (4:0)
 4. 24. augusta 2014 Krakovany – ORESKÉ 17:00 1:1 (0:1)
 5. 31. augusta 2014 KRIŽOVANY – Krakovany 17:00 5:0 (2:0)
 6. 7. septembra 2014 HODY Krakovany – SPARTAK ŠAŠTÍN – STRÁŽE 16:00 1:1 (1:0)
 8. 21. septembra 2014 Krakovany – BORSKÝ MIKULÁŠ 15:30 3:0 (3:0)
 9. 28. septembra 2014 HORNÉ OREŠANY – Krakovany 15:30  5:1 (3:0)
 10. 5. októbra 2014 Krakovany – MALŽENICE 14:30  2:3 (2:2)
 11. 12. októbra 2014 MOKRÝ HÁJ – Krakovany 14:30  4:0 (3:0)
 12. 19. októbra 2014 HODY Krakovany – MORAVSKÝ SVÄTÝ JÁN 14:00  2:1 (1:1)
 13. sobota 25. októbra 2014 SLOVAN ŠAŠTÍN – Krakovany 14:00  2:0 (0:0)
 14. 2. novembra 2014 Krakovany – voľný los voľno voľno
 15. 9. novembra 2014 Krakovany – GBELY 13:30  2:5 (2:2)
 dohr. 7.kola sobota 15. novembra 2014 ZVONČÍN – Krakovany 13:30  5:0 (1:0)

8. kolo 5.ligy Západ Krakovany – Borský Mikuláš 3:0 (3:0)

[box type=”info” align=”aligncenter” ]Góly: 4´ Ondrejka, 9´ Bogora, 31´ Kališ (11 m). Zostava: Radoský – Kališ – M. Sedlák, Kubran, Michálek – Ondrejka, P. Sedlák (Madro), Netsch, Klinovský – Bogora (Jurda), Hornák (Bábsky).[/box]

buure

DETAIL ZÁPASU

 vyžrebovanie 5.liga Západ  muži jeseň 2014/15

[box type=”shadow” align=”alignright” width=”500″ ]Ostatné výsledky: Slovan Šaštín – Horné Orešany 1:2 (1:1), Trebatice – Oreské 5:0 (1:0), Moravský Svätý Ján – Malženice 0:4 (0:1), Hlohovec – Križovany 1:0 (0:0), Veľké Kostoľany – Spartak Šaštín 2:0 (0:0), Gbely – Zvončín 1:1 (1:0), Mokrý Háj mal voľno.[/box]

Tabuľka 5.ligy Západ po 8.kole

1 logo OFK Trebatice 7 5 2 0 21 : 4 17 5
2 logo OFK Malženice 6 5 1 0 29 : 4 16 7
3 logo TJ Družstevník Zvončín 7 4 3 0 15 : 5 15 9
4 logo FC Slovan Hlohovec 6 3 2 1 8 : 3 11 2
5 logo FK Oreské 7 3 2 2 11 : 12 11 2
6 logo OŠK Križovany nad Dudváhom 7 3 1 3 14 : 10 10 1
7 logo TJ SPARTAK ŠAŠTÍN-STRÁŽE 7 2 3 2 17 : 18 9 0
8 logo TJ Družstevník Veľké Kostoľany 6 2 2 2 7 : 6 8 -4
9 logo TJ Nafta Gbely 6 2 2 2 8 : 10 8 -4
10 logo TJ Slavoj Moravský Svätý Ján 7 2 2 3 10 : 18 8 -4
11 logo FK Krakovany 7 1 2 4 6 : 17 5 -7
12 logo OFK Mokrý Háj 6 1 1 4 6 : 11 4 -5
13 logo TJ Sokol Borský Mikuláš 6 1 1 4 7 : 19 4 -2
14 logo TJ Iskra – Horné Orešany 6 1 1 4 5 : 17 4 -2
15 logo TJ Slovan Šaštín – Stráže 7 0 3 4 10 : 20 3 -12

Dorast Oblastné majstrovstvá sk.B 6. kolo: Krakovany – Drahovce 3:0 kont.   detail zápasu

Žiaci Oblastné majstrovstvá 6. kolo: Krakovany – Modranka  1:0 (0:0)  detail zápasu

Prípravka sk. C 6. kolo: Krakovany – Chtelnica 0:3 kont.

Folklórny festival v Krakovanoch

Od svojho vzniku prešiel mnohými zmenami, o čom nám hovorí aj názov festivalu:
1966 Okresné slávnosti piesní a tancov
1967 Krajské slávnosti piesní a tancov
1973 do roku 1975 Západoslovenské folklórne slávnosti
Okresný folklórny festival Krakovany
od 1997 Folklórny festival Krakovany
od 2007 Župný festival kultúry.

História festivalu – začalo sa to regionálnymi prehliadkami amatérskych dedinských folklórnych súborov, ktoré sa začali organizovať roku 1960 v Krakovanoch.1

Z Obecnej kroniky obce Krakovany od r. 1945: „V roku 1959 sa začala stavba kultúrneho domu, dostavaný bol v roku 1965, a dobudovanie javiska sa uskutočnilo až v roku 1966. Okresné slávnosti piesní a tancov sa po prvýkrát v Krakovanoch konali 15. mája 1966. V roku 1967 bol pri príležitosti konania Krajských slávností piesní a tancov vybudovaný pri kultúrnom dome amfiteáter. Krajské slávnosti piesní a tancov sa konali v Krakovanoch od 11. júna 1967.“2 Významnou mierou sa o vznik festivalu v Krakovanoch zaslúžila Anna Horanská. Zaujala ju ľudová kultúra, ktorá v tom období ešte v dedine stále žila a v roku 1950 založila folklórnu skupinu Oráč, ktorej členmi boli obyvatelia Krakovian. Začala navštevovať kurz pre choreografov v Bratislave a bola členkou Krajskej poradne ĽUT (Ľudová umelecká tvorivosť) a na základe jej návrhu sa konali v Krakovanoch Západoslovenské folklórne slávnosti v rokoch 1973 až 1975. „Zásluhou nadšenej a organizátorsky schopnej učiteľky Anny Horanskej sa napokon slávnosti roku 1967 presťahovali do Krakovian, kde sa uskutočňovali do roku 1975. Súbory od roku 1971 vystupovali okrem Krakovian aj v Piešťanoch.“3 11. júna 1967 sa v Krakovanoch konal ôsmy ročník folklórnych slávností.4 K histórii festivalu slovami Anny Horanskej: „Prvé Západoslovenské folklórne slávnosti piesní a tancov sa konali v r. 1956 v Piešťanoch. Po 2. ročníku sa ukázalo, že by sa nemali konať v mestskom prostredí, ale v prostredí dedinskom so zachovalými folklórnymi tradíciami. Tretí ročník ZFS sa konal vo Vrbovom v amfiteátri, pričom výdatnú pomoc poskytol závod Trikota Vrbové. Závod Trikota rozširoval svoju výstavbu, pričom bol zlikvidovaný amfiteáter a tak 8. ročník ZFS sa konal na základe návrhu členky Krajskej poroty ĽUT v Bratislave, v Krakovanoch v kultúrnom dome a v nedokončenom amfiteátri.“5 Keď sa Západoslovenské folklórne slávnosti presunuli v roku 1976 na Myjavu, v Krakovanoch sa aj naďalej konal Okresný folklórny festival, neskôr len Folklórny festival Krakovany a od roku 2007 Župný festival kultúry, kedy záštitu nad podujatím prevzal Tranavský samosprávny kraj.

Zuzana Snohová

__________________________________________________________

1 / SULITKA, A.: Krakovany – Piešťany 1974, Národopisné aktuality, 4, 1974, XI., s. 321 – 32
2 / Obecná kronika obce Krakovany od r. 1945
3 / ZÁLEŠÁK, C.: Folklórne hnutie na Slovensku. Encyklopédia osvetového pracovníka. Bratislava. Obzor 1982
4 / Prvý ročník slávností sa konal v roku 1956 v Piešťanoch, od roku 1958 prebiehali v amfiteátri závodu Trikota vo Vrbovom, v rokoch 1960, 1962, 1964 a 1965 sa slávnosti neuskutočnili.
5/ Horanská, A.: História folklóru v Krakovanoch, brožúra vydaná pri príležitosti 30. ročníka folklórneho festivalu Krakovany 2005. Krakovany 2005

 

Monografia o obci Krakovany Pečať našich predkov

Monografia o obci Krakovany – Pečať našich predkov

Dejiny obce Krakovany (Stráže)

Myšlienka napísania monografie o našej obci nás postavila pred výzvu vytvoriť ucelený obraz o histórii ako celku, každodennosti človeka, tradíciách ,spolkoch  i športe. Pri vyberaní tímu autorov sme sa preto zamerali na špecializáciu. Okrem našich rodákov  resp. spoluobčanov ktorých nemusíme zvlášť predstavovať sa na knihe podieľali :

PhDr.Vladimír Krupa – riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch

PhDr.Marián Manák , PhD. – pracovník Trnavskej univerzity, špecialista na 20. storočie

Doc.PhDr.Vladimír Rábik , PhD. – mediavalista, vedúci katedry histórie na Trnavskej Univerzite

PhDr.Radoslav Ragač , PhD. – riaditeľ Slovenského národného archívu v Bratislave

PhDr. Henrieta Žažová , PhD. – špecialista na cirkevné dejiny

Neuspokojili sme sa informáciami ktoré boli doteraz známe ale urobil sa hĺbkový výskum archívnych dokumentov a prameňov. Preto je história obce veľmi plastická a môžeme povedať  že v nej má každé obdobie svoje zastúpenie. Samozrejme nedalo sa do nej vložiť všetko a každá udalosť.  V dejinách sa vždy ešte nájde medzera či obdobie ktoré je potrebné preskúmať.

Samotný príbeh obcí Krakovany a Stráže začal omnoho skôr, ako je zachovaná prvá písomná zmienka o nich na Zoborskej listine z roku 1113. Tieto sídla existovali dávno pred týmto dátumom, pretože daný priestor priamo susedil s dôležitou cestnou komunikáciou a Stráže tak plnili dôležitú strážnu funkciu ako vyplýva aj z názvu obce. Krakovany boli rozsiahlym domíniom s aglomeráciou viacerých sídlisk, ktorých boli centrom a to už pred vznikom Uhorského kráľovstva siahajúcou až do Veľkomoravských čias. Krakoviansky kostol bol teda cirkevným správnym centrom pre Ostrov, Stráže, Trebatice a istý čas i Borovce a Voderady /pri  obci Drahovce/ . Celý majetkový komplex spadal pod vplyv Zoborského kláštora. Krakovany a Stráže v stredoveku obývalo pôvodné slovenské obyvateľstvo, pretože hraničná pevnosť staromaďarských kmeňov končila vo Veselom.

V 11. Storočí, ak nie už v druhej polovici 10. Storočia, sa situácia mení v dôsledku darovania tohto majetku Zoborskému kláštoru s výnimkou Stráží. Tunajší strážcovia prešli do služieb uhorských kráľov a podliehali veleniu na Nitrianskom hrade. Pôvodné územie Stráží bolo situované viac na juh, dnes patriace do severnej časti chotáru Trebatíc. Svedčí o tom nájdené staré slovanské sídlisko z 9.-12. Storočia, čo potvrdzuje, že Stráže boli dedinou, ktorá túto funkciu plnila, ešte v dobe Veľkomoravskej. Zoborskému kláštoru preto neboli darované z dôvodu kontinuálnej strážnej úlohy, kde si chcel ponechať vplyv samotný kráľ. V súvislosti s tatárskym vpádom , ktorý čiastočne narušil celistvosť krakovianskeho majetku sa Krakovany dostali do sporu s pánmi hradu Bana, z ktorého panstvom bezprostredne susedili. Aj vďaka tomu sporu z roku 1258 sa dozvedáme o historicky prvých menám obyvateľov Krakovian- úradníkmi  Poson /Požoň-Božeň/, Petk, Iwg a Vavrinec.

Začiatkom roku 1349 získal Zoborský opát desiatok od obcí Voderady, Trebatice, Krakovany a Ostrov. Dochádza  k sceleniu krakovianskeho panstva. To znamenalo zvýšenie ich regionálneho významu. Toto scelenie si vynútilo výstavbu opevneného útvaru /hrádku/. Najpravdepodobnejšie miesto hrádku je v priestore dnešného námestia a kostola Svätého Mikuláša.

V roku 1467 prešlo panstvo pod správu Nitrianskych biskupov.

V 16. Storočí obe obce výrazne poznačili vojny s Turkami a v roku 1530 boli vypálené. V tomto období dokonca prestúpili na protestantizmus. Stráže boli filiálkou vrbovskej protestantskej cirkvi. Strážovský kostol sa tak dostal pod vplyv protestantov. Katolíci ho získali späť až v polovici 17. Storočia. Význam Stráží zvyšovala Via Regia /kráľovská cesta/.

Nepokojné obdobie pokračovalo až do začiatku 18. Storočia, kedy bol v roku 1711 podpísaný tzv. Szatmársky mier, ktorý ukončil stavovské povstania. V 18. storočí teda začala konsolidácia hospodárskeho i spoločenského života. Výlučným zemepánom Krakovian bolo až doku 1848 Nitrianske biskupstvo. Okrem rokov 1784 až 1789, kedy biskupské majetky spravovala Správa verejných základin, v dôsledku neobsadenosti postu nitrianskeho biskupa /sedisvakancia/. V 70. rokoch 18. Storočia došlo k vybudovaniu nového kostola v Krakovanoch, ktorý nadobudol terajšiu neskoro barokovú podobu. Jeho staviteľom a investorom bol biskup Ján Gusztini. Vysvätený bol dňa 12.9.1773 samotným biskupom. V tomto období vznikol aj Biskupský hospodársky dvor /na mieste dnešného Chateau Krakovany/ a taktiež Voderadský majer, zameraný na pestovanie obilnín. Hospodársky rozvoj podčiarkovala aj existencia tehelne v prvej polovici 18. Storočia. Jej vznik jednoznačne súvisel so spomínanými investíciami výstavbou či renováciou budov. Stráže boli až do roku 1848 majetkom šľachticov z Oponíc a čiastočne menšinových vlastníkov ako napríklad Berényi.

Dôležitou súčasťou obce boli mlyny, pivovar /ako súčasť biskupského dvora/, jatky. V obci existoval špitál, ktorý bol v roku 1800 presunutý do Krakovian. Od druhej polovice 19. Storočia boli Krakovany sídlom notára. V oboch obciach pôsobila židovská komunita. Väčšinou išlo o nájomcov krčiem a iných prevádzok.

Prvá svetová vojna priamo zasiahla do života  obyvateľov, keď v rokoch 1914-1918, zahynulo 29 mužov. Po vzniku ČSR bolo v krajine nastolené demokratické zriadenie, čo znamenalo i liberalizáciu hospodárstva. Rozvíjal sa obchod, poľnohospodárska i remeselná výroba.

V 20tych rokoch zaznamenali Stráže populačný rozmach.  7.10.1925 navštívil minister školstva a národnej osvety Dr. Ivan Markovič školu v Strážach. Dňa 23.9. 1934 bola odovzdaná do užívania dvojtriedna škola. 30 roky boli poznamenané hospodárskou krízou, takže úroveň si udržali len štátny zamestnanci a miestna inteligencia- notár a učitelia. Kríza a druhá svetová vojna zasiahla hlavne Stráže, ktorých rozpočet sa dostal do deficitu. Podobné problémy malo veľké množstvo obcí v republike. Hlavný dôvodom deficitu bol úver, z ktorého peniaze boli použité na výstavbu školy. V dôsledku tejto situácie bolo zlúčená najskôr škola Stráže so školou Krakovany v roku 1942 a dňa 1.1.1944 bola obec Stráže zlúčená s Krakovanmi.

V druhej svetovej vojne zahynulo 6 obyvateľov. Obyvatelia sa aktívne zapojili do vojnových udalostí až teste pred oslobodením. Museli budovať opevnenie pre  nemeckú armádu a v dedine boli ubytovaní nemeckí i rakúski vojaci. V škole v Strážach boli umiestnení i ruskí zajatci. Zjednotená obec bola oslobodená dňa 4.4.1945 o 7.00 hodine. Zaujímavosťou je, že po skončení vojny vznikol v obci Ľudový súd, ale nikto nim nebol obvinený.

Otázka spoločensko – ekonomického vývoja bola veľmi pestrá a nepochybne ovplyvňovaná i politickým dianím. Krakovany a Stráže patrili medzi prvé obce, kde začala elektrifikácia počas monacharchie v roku 1911 a železničnú trať sprevádzkovali už v roku 1906. Fungovala nákladná i osobná doprava medzi Piešťanmi a Vrbovým. Na túto trať bola napojená odbočka Trebatice, Rakovice, ale osobná doprava na tejto vetve začala až v roku 1951. Osobná doprava skončila na železnici v roku 1978. Hospodársky význam malo Úverové družstvo, Roľnícky družstevný liehovar, mlyny, lisovňa oleja a taktiež chov koní plemena Nonius. V 30tych až 40tych rokoch kulminovalo vysťahovalectvo hlavne do USA, Kanady , ale i do Argentíny, Francúzska i Belgicka. Zmena politického systému zasiahla všetky vrstvy obyvateľstva, kedy od roku 1948 dochádzalo k postupnej likvidácii súkromného vlastníctva. V roku 1950 prešli hostince pod správu Jednota OSSD Piešťany, resp. boli zlikvidované ako hostinec U Sedlákov. Vlastníci licencií a živností ich museli odovzdať a nastúpilo obdobie kolektivizácie. Vznikli dve JRD Krakovany a Stráže v roku 1957.

V 50tych a 60tych rokoch nastáva rozvoj bytovej výstavby a je sprevádzkovaná tehelňa pri Strážovskom cintoríne, postavená hasičská zbrojnica, kultúrny dom i amfiteáter, kde začali Krajské slávnosti piesne a tancov. V roku 1973 bol dostavaný zimný štadión a Dom smútku. 1.9.1981 bola otvorená nová budova školy s tromi triedami.

V 80tych rokoch vznikol pri škole tenisový kurt a začala sa plynofikácia dokončená v novom miléniu. V 90tych rokoch sa začal budovať vodovod, káblová televízia a v novom tisícročí sa pokračovalo s budovaním kanalizácie.

V roku 2002 bol prijatý program rozvoja bývania a bytovej politiky v obci Krakovany. Tento program mal významný vplyv na demografickú krivku, keď podľa štatistiky z roku 2001 mala obec 1311 obyvateľov a 447 domov, tak v roku 2012 je počet obyvateľov 1423 a domov 590.

Významnú úlohu v obci zohrávala i kultúrna a športová činnosť. Veľmi živé boli folklórne tradície, umocnené vznikom folklórneho súboru Oráč a dlhej histórie dychovky už od 19. Storočia. Taktiež nemôžeme opomenúť divadlo.

Šport mal veľmi rozmanitú podobu, od futbalu cez hokej, ženskú hádzanú, stolný tenis až po ženský futbal. V obci pôsobilo a pôsobí množstvo spolkov a organizácií ako MsČK, Jednota Coop spotrebné družstvo, Jednota dôchodcov, Českosloveský zväz žien, poľovníci, rybári, včelári…

Neodmysliteľnou súčasťou našej histórie sú archeologické nálezy dokazujúce osídlenie už v najstaršom období. Bez nadsádzky môžeme povedať že v katastri sa našli artefakty európskeho či dokonca svetového významu.     Od praveku tvorili chotáre týchto obcí prírodný mikroregión rozprestierajúci sa v severnej časti zvlnenej Trnavskej pahorkatiny na styku s považským výbežkom Podunajskej nížiny.

Z pomedzi objavov však vyčnieva unikátny nález hrobov z Krakovian-Stráží z doby rímskej. Z objavených hrobov však skončilo množstvo predmetov v súkromných zbierkach.     Zachránené predmety sa stali výnimočne kvalitným základom archeologickej  zbierky piešťanského múzea. Piešťanská muzeálna spoločnosť ich už v medzivojnovom období,  propagovala v domácej ale i zahraničnej dobovej tlači. Zo zahraničných to boli články najmä v nemeckých periodikách, zverejnené boli dokonca v novinách až za Atlantikom, napr. článok v New York Herald. Popularizovala tak nielen tento výnimočný nález, ale aj zbierky a expozíciu vtedajšieho piešťanského múzea.

Najpozoruhodnejší predmet ktorý bol v hroboch objavený je  plochý strieborný podnos – lanx (diskos) zdobený reliéfnou, rytou výzdobou a v strede zlátený zlatou fóliou. Predmety získané dodatočne zachránil nestor slovenskej archeológie Vojtech Budinský-Krička väznený z politických dôvodov v rokoch 1951 – 1955 v Ilave. Počas väznenia sa mu podarilo získať dôležité informácie o niektorých predmetoch z kniežacieho hrobu v obci Krakovany – Stráže na Považí pri Piešťanoch. Po neúnavnom pátraní na myjavských kopaniciach a vo Zvolene podarilo sa mi zachrániť jedinečný súbor strieborných nádob z vykradnutého hrobu. Týmto činom splnilo sa mi predsavzatie, pevne vytýčené vo väzení.“

Nálezy z obdobia sťahovania národov, z obdobia Veľkomoravskej ríše a neskorších období z ktorých sú nám zachované už i písomné pramene potvrdzujú kontinuálne osídlenie katastra Krakovian- Stráží až do dnešného obdobia.

Andrej Filo

PUBLIKÁCIA O NAŠEJ OBCI NAJKRAJŠOU MONOGRAFIOU NA SLOVENSKU

Monografia obce komplexne zachytáva dejiny od praveku až po súčasnosť. Čitateľov okrem histórie prevádza mnohými oblasťami života obyvateľov Krakovian aj Straží. Dozviete sa v nej o pôsobení cirkvi, záujmových organizácii, odhalíte krásy tradičnej ľudovej kultúry – ľudovej hudby, folklóru. Mnoho sa dočítate i o športe a mnohých aktivitách v obci. Zostavovateľom je historik Andrej Filo a kolektív autorov. Na publikácii sa podieľalo niekoľko odborných autorov, veľa informátorov z radov občanov a mnoho z nich dodalo i veľmi cenné archívne fotografie a materiály. Redakčne, autorsky, grafickým konceptom a spracovaním na nej spolupracovala agentúra RePublic Group z Piešťan. Toto ocenenie je ocenením práce všetkých autorov a zároveň dobrou propagáciou našej obce na Slovensku i v zahraničí. Súťaž obrazových, obrazovo-textových kníh a propagačných materiálov o Slovensku, slovenských krajoch, regiónoch, mestách a obciach organizuje Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov. Najkrajšie knihy a ďalšie propagačné materiály budú vystavené spolu s najkrajšími kalendármi, v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici a potom budú putovať po vybraných mestách SR. Práve tento týždeň bude monografia o obci Krakovany i na medzinárodnej výstave v Prahe. -red-

diplom1

Ľudová rozprávačka Ozefa Omačkech

Ľudová  rozprávačka Ozefa Omáčkech z Krakován “ vlastným menom Daniela Piscová rodená Macháčová.  Od mala rada počúvala príbehy iných ľudí, ktoré ústnou formou podáva ďalej, čím nadväzuje na bohatú tradíciu rozprávačstva na Slovensku. Zábavnému rozprávaniu na javisku sa však intenzívnejšie venuje od roku 2001. Od vtedy sa viac krát zúčastnila na súťažnej prehliadke ľudových rozprávačov v Lodne na Kysuciach. Z ôsmych zápolení sa šesť krát stala laureátkou súťaže , raz bola ocenená a raz získala výnimočné ocenenie od kysuckej kultúrnej nadácie z Bratislavy.

Inšpiráciu čerpá z bežného života a vo svojich rozprávaniach často pranieruje rôzne ľudské neduhy. Svojím humorom pravidelne zabáva divákov na rôznych podujatiach. Z tých najzaujímavejších  musíme spomenúť vystúpenie v Slovenskej televízii v programe: „ Keď sme sa tak zišli“, v televízii Šláger, v Slovenskom rozhlase, folklórnych festivaloch, rôznych rodinných a obecných oslavách, alebo na firemných ako napríklad na medzinárodnom kongrese dentistov a ich dodávateľov.

V civilnom živote je Daniela Piscová učiteľkou na Základnej umeleckej škole sv. Gorazda vo Vrbovom, kde učí literárno-dramatický odbor a tanečnú zameranú na folklór. So študentmi vrbovského gymnázia natočila etnografický dokument o tradičnej krakovianskej svadbe. Okrem toho, že si vo filme zahrala, tak ho i režírovala, napísala scenár a plnila množstvo úloh, ktoré vznikli pri zabezpečovaní jeho výroby.

Napísala mnohé scenáre, či už pre seba, folklórnu skupinu, amatérsky film, ale i detské scenáre šité na mieru pre svojich žiakov. Mnohé  z nich sú napísané v nárečí, akým sa rozprávalo v Krakovanoch a ktoré v písomnej forme uchováva pre ďalšie generácie.

História folklóru v Krakovanoch

Ak Piešťany s ich liečivými prameňmi a kúpeľmi pozná svet, tak K r a k o v a n y, dedinu s   1 300 obyvateľmi, na dohľad od Piešťan /8 km na západ/ pozná takmer celé naše Slovensko, ba aj zahraničie. Duševné bohatstvo nášho ľudu v tejto typickej západoslovenskej dedine na Dolnom Považí vykryštalizovalo do takých ľudových umeleckých výtvorov, že v očarení žasneme pred nimi.

Široká a úrodná rovina Dolného Považia s pozadím modrých vrchov Malých Karpát a Bielych Karpát na západe a zelených vrchov Považského Inovca za Váhom na východe, vytvárajú scenériu, kde aj za ťažkých  a zložitých pomerov vyrastal v minulosti ľud, ktorý svoje prirodzené nadanie vedel prácou a umnosťou rozvíjať svojrázne, v nesmierne bohatom a príťažlivom ľudovom umení. S obdivom žasneme nad tými skvostami, ktoré vytváral  v priebehu dlhých a ťažkých rokov náš krakoviansky človek a ktoré zhmotnil do prekrásnych čipiek, výšiviek a bohatého kroja, ktorý pod menom susedných Piešťan je pýchou Slovenska, ba sveta. Inou oblasťou rozvinutého ľudového umenia v Krakovanoch a na okolí je spev. Láska k piesni v Krakovanoch nikdy nevymizla. V piesni sa ľud radoval i žialil, veselil i jasal. V piesni prevládal jednohlas. V Krakovanoch bol spev prejavom starej robotníckej kultúry.  Stojíme v pohnutí nad bohatstvom tvorivej obrazotvornosti a citu, ktoré umožnili vzniknúť prekrásnej piesni, v jej slovesnej i melodickej podobe, aby sa osobitne rozvili v svojrázne umenie ľudovej hudby  – dychovej pred 150 rokmi. Tou sa Krakovany osobitne zapisujú do rozvoja slovenskej hudby i v tomto druhu hudobného umenia a vlastne ako prvé na Slovensku. Nie je vari náhodné, že v Krakovanoch sa narodil hudobný skladateľ Ján E g r y /1824 – 1908/. Základy dychovej hudby v Krakovanoch položil v r. 1854 miestny organista a učiteľ Alojz Říha. Vynikajúce úspechy dosiahla dychová hudba za vedenia organistu – učiteľa L. Bilčíka. Tento však mladý zomrel v r. 1936. Od roku 1950 účinkovala dychová hudba pod menom Krakovanka, dirigent Jozef Jankech. Jej napredovanie bolo vzostupné.

V roku 1953 za vedenia učiteľky A. Horanskej vznikol v obci folklórny súbor Oráč, ktorý dal nový zmysel a funkciu aj dychovej hudbe. Ich spolupráca sa rozvíjala do veľmi úspešného a radostného spoluúčinkovania. Nasledovali vystúpenia po celom Slovensku, Morave a v zahraničí /Maďarsku,Rakúsku, Belgicku, Francúzsku a Nemecku /. Krakovany svojim súborom pod menom Krakovanka prispeli v r. 1985 k úspechu vo Východnej i v Strážnici. Krakovanka začala nadväzovať na domáce ľudové tradície aj v tancoch. Najviac tancov, zvykov a obyčají sa zozbieralo v Strážoch. Boli zozbierané tance: sečkový, husací, pod šable, mazurka, dupaná, zahradnícky, kadlecká, ručníkový, šijeme mechy, cepová, kvokaná, na šasť, šoltýs a šalát. To je bohatstvo, ktorým Krakovany prispeli do klenotnice ľudového tanca a môžu plným priehrštím rozdávať aj v tomto smere celému Slovensku, ba aj zahraničiu. Tvorivá práca a úspechy prinášali ľudovej tvorivosti obohatenie a výsledky. Vystúpenia súboru sa stali ozajstnou spoločenskou a kultúrnou udalosťou. V živote to už tak býva, že aj umenie sa najbohatšie rozvíja tam, kde sú na to najpriaznivejšie podmienky.

Aj Západoslovenské slávnosti ich našli v Krakovanoch, v srdciach Krakovancov, predovšetkým v srdci učiteľky A. Horanskej, ktorá v tom čase študovala diaľkovo choreografickú školu v Bratislave a bola členkou Krajskej poradne ĽUT.

Prvé Západoslovenské folklórne slávnosti piesní a tancov sa konali v r. 1956 v Piešťanoch. Po 2. ročníku sa ukázalo, že by sa nemali konať v mestskom prostredí, ale v prostredí dedinskom so zachovalými folklórnymi tradíciami. Tretí ročník ZFS sa konal vo Vrbovom, v amfiteátri, pričom výdatnú pomoc poskytol závod Trikota Vrbové. Závod Trikota  rozširoval svoju výstavbu, pričom bol zlikvidovaný amfiteáter a tak 8. ročník ZFS sa konal na základe návrhu členky Krajskej poroty ĽUT v Bratislave,  v Krakovanoch. v kultúrnom dome a v nedokončenom amfiteátri. Obec Krakovany prijala toto podujatie otvoreným srdcom a s láskou roľníckeho človeka. Posledné ročníky ZFS ukázali, že sa stali rovnocennými partnermi našich regionálnych slávností ako napr. v Detve, v Levoči a inde. Ľudová pieseň, hudba a tance sa stala vecou srdca mnohých účastníkov slávností, možno povedať, že ich očarila. Ukázalo sa, že na západnom Slovensku máme naozaj bohatý zdroj ľudového umenia, najstarších folklórnych prejavov, spätých s rôznymi obradmi, hrami, pracovnými i slávnostnými príležitosťami, že najmä vokálny prejav – spevy, ako aj dedinské dychové hudby očarili mnohých, pre ktorých sa stalo ľudové umenie vecou srdca. Prekrásna scenéria krakovianskeho amfiteátra, ktorú navrhol architekt Viliam Gruska, zostane navždy v pamäti tohto regiónu, či západného Slovenska, ba aj sveta, pretože ZFS v Krakovanoch navštevovalo množstvo hostí zo zahraničia. Táto vznešená atmosféra sa vytvárala rok čo rok v Krakovanoch až do roku 1975.

Vtedy bolo rozhodnuté, že priestory v Krakovanoch už nevyhovujú pre veľkosť, keďže rok čo rok sa účasť folklórnych skupín a súborov zväčšovala. Krajské osvetové stredisko v Bratislave hľadalo väčšie priestory a zaujímavejšiu prírodnú scenériu, hory  ako aj sponzorov slávností. Takéto prostredie sa podarilo nájsť na Myjave. Našla sa aj priazeň obyvateľstva , známeho a nezabudnuteľného folkloristu Samka Dudíka ako aj súboru Kopaničiar. Brány krakovianského amfiteátra pre Západoslovenské folklórne slávnosti sa uzavreli v r. 1975. No nezostali zatvorené. Už 30 rokov sa v tomto svojráznom prostredí konajú Okresné folklórne slávnosti. Hlavným organizátorom tohto podujatia sú Okresné osvetové stredisko v Trnave, miestny národný výbor a Miestne kultúrne stredisko v Krakovanoch, dnes Obecný úrad Krakovany a Miestne kultúrne  stredisko. Na pódiu sa stretávajú najaktívnejšie folklórne kolektívy z nášho okresu, ale aj hostia z iných kútov Slovenska. Každý z nich s veľkou úctou a láskou uchováva tradície svojho ľudu v kolektíve ZUČ. Táto krásna záujmová činnosť prináša radosť a spokojnosť mnohým ľuďom žijúcich v tomto regióne, ale aj v okolí. Návštevníci každým rokom stále zreteľnejšie počúvajú rezké tóny hudby a veselý spev mladých i starých ľudí, ktorým je folklór vecou srdca. Organizátori tohoto Okresného folklórneho podujatia vedia, že v tomto prostredí vždy nájdu srdce a myseľ človeka, ktorý sa vie nadchnúť pre túto ušľachtilú prácu.

Medzi úspešné kolektívy, súbory, či skupiny, ktoré sa predstavili na krajských a okresných slávnostiach v Krakovanoch počas 43 rokov sú: FS Inovec s Hlohovca, FS Železničiar z Leopoldova, Dudváh z Majcichova, Trakovičan z Trakovíc, FS Liptov z Ružomberka, DH Považanka, DH z Holíča, FS Dudváh, FS Rozsutec zo Žiliny, DH  Hrnčarovani, FS Zobor z Nitry, DFS Majorán Dolná Orešany, Rozmarínček z Majcichova, Cíferan z Cífera,  Oravan Nižná, a ďalšie. Na slávnostiach vystupovali aj súbory zo zahraničia: z Maďarska, Nórska, Grécka a tiež profesionálne súbory: Lúčnica a SĽUK. Nemožno zabudnúť na poloprofesionálne súbory a ich vystúpenia v Krakovanoch: Trenčan z Trenčína, Kopaničiar, Brezovan, Družba Trenčín, Zobor Nitra, Gymnik Z Bratislavy, ktorý v Krakovanoch mal premiéru pod vedením pani Šimonekovej, bol účastníkom slávností takmer každý rok. Nemožno zabudnúť na domáce súbory a FS. FS LUSK, FS Krakovanka, Dychová hudba Krakovanka, ktorá sa žiaľ po 150 rokoch účinkovania rozpadá. Plodná tradícia starých predkov sa neudržala. Odchodom z DH pána Jozefa ROŠKU stratila DH pevnú ruku. Veľmi nám je ľúto, že z miestnej dychovky odišiel klan Roškovcov, Sedlákovcov, Štefankovcov, Bielikovcov. Vynikajúci hudobníci zvolili inú cestu života a tak hudobné nástroje ležia v depozite. Veľká škoda, mladí občania, zamyslite sa nad tým, odchádza zo scény hudobné srdce.  Veľmi známa je v Krakovanoch výroba čipiek, spôsobom paličkovania a vyšívania. Hlavne výšivky sú veľmi obdivovaným prejavom zručnosti a výtvarných schopností žien, ale aj ojedinele mužov. Veľká vďaka patrí pani Daniele Piscovej, ktorá neúnavne vedie paličkovanie v našej obci. Pod jej vedením čipkárstvo žije, prezentuje sa pri rôznych príležitostiach, na výstavách, ale aj v zahraničí. Čipka má svojho nástupcu, za čo srdečne ďakujeme vedúcej p. Piscovej. Nástupcu má aj pani A. Horanská, vedúca FS Krakovanka, ktorá nepretržite 53 rokov v obci vedie FS. V práci jej  momentálne pomáha dcéra. FS vychovala mnohých ďalších vedúcich: p. Michala Sedláka, FS LUSK, pani Antóniu Mitošinkovú, vedie FS Krakovienka. Tance, zvyky, obyčaje, spevy v Krakovanoch žijú. Folklórne skupiny ako aj súbor Lusk majú bohatý repertoár, ktorý sústavne obohacujú a dopĺňajú. Vrodený talent Krakovancov, ale aj členov z okolia a schopnosť improvizácie zaručujú, že vystúpenie pôsobí ako nové. Vysokú úspešnosť v obci, v okolí, ba na Slovensku, v Európe, či v iných krajinách sveta má „ Krakovianska svadba“. Prví mladomanželia tejto svadby boli Michal Horanský a Mária Valová. Každý program, ktorý skupiny a súbor predvádzajú, je oslavou nášho šťastného života, je príspevkom do bohatej pokladnice ľudovej kultúry, pre blaho budúcich pokolení. FS Krakovanka i súbor Lusk absolvovali počas svojho trvania mnoho zájazdov do zahraničia, kde sa stretli s vysokým ocenením práce. Zahraničie očarili aj prekrásne pestrofarebné kroje. Z domáceho materiálu napradená ľanová a konopná priadza a utkané plátno bolo základom odievania mužov, žien a detí až do nedávnych čias. Dnes ostali verné tomuto odevu len ženy /jedenásť žien od kolísky po hrob/ a FS a súbory, ktoré sa obliekajú do týchto nádherných šiat na vystúpenia alebo reprezentáciu tohoto regiónu. Vďaka všetkým tým, ktorí tento odev majú uložený v maľovaných truhliciach a obliekajú  sa doň pri náboženských sprievodoch alebo na folklórnych slávnostiach, či iných oslavách.

Zaujímavý je aj dialekt tohoto prostredia. FS či súbor sa snažia svoje hovorené  monológy interpretovať týmto dialektom. No najvernejšia zostáva tomuto dialektu pani Daniela Piscová, ľudová rozprávačka, ktorá nechýba ani na folklórnych slávnostiach. Poznajú ju i vo viacerých kútoch Slovenska pod menom „ Ozefa Omáčkech“.

Pri príležitosti 30. výročia Okresných folklórnych slávností v Krakovanoch spomeňme organizátorov, choreografov a vedúcich Západoslovenských FS ako aj Okresných FS v tomto regióne: p. Annu Melíškovú, metodičku Okresného osvetového strediska v Trnave /50 rokov zabezpečuje organizačne folklórne slávnosti /, z krajského osvetového strediska ing. V. Scholtzovú, V. Ondriáša, O. Demu, Jožka Lehotského, D. Laštiakovú, z choreografov: E. Kubalovú, H. Šimunekovú, C. Zálešáka, o. Mičkovú, L. Blažeka z Križovian, M. Kunkela z FS Inovec a ďalších. Všetkým vyslovujeme uznanie a vďaku.

Tance, zvyky, obyčaje, spevy v Krakovanoch žijú. Prianím všetkých priaznivcov folklóru je, aby aj v budúcnosti naša obec rozkvitala a zvýrazňovala dedičstvo svojich predkov. Podarí sa tieto tradície zachovať ?

Na záver chcem z celého srdca poďakovať všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek skutkom podieľali na 30 – tich ročníkoch Okresných folklórnych slávností. Srdečná vďaka !

V prvom rade, ďakujem Tebe Pane Bože, že si nám doprial  zdravia,

a dodal nám optimizmus, radosti pri vykonávaní tohoto kultúrneho podujatia Dolného Považia.

        Plynú roky a rok, čo rok krásnie moja vlasť, moja dedina.

         Po živote túži moja zem,

         mávaj krídlami biela holubica,

         pokojnú prácu tohoto ľudu verne stráž.

         V tejto prekrásnej zemi verných synov, dcéry máš.

         Buď pozdravená rodná domovina:

         Nedajme zahynúť ľudovému umeniu!

         Týmto chceme naplniť odkaz a dedičstvo našich predkov dnes i zajtra.

 Anna Horanská

Podnikateľské subjekty

Podnikateľské subjekty

 

Názov subjektu/popis činnosti Adresa, telefón, fax: e-mail, internet:
AUTOSERVIS Rajčák Michal Námestie sv. Mikuláša 185/6
Krakovany 922 02
e-mail: autoservisrajcakmichal@gmail.com
B-AGRO s.r.o. Strážovská 99/296
Krakovany 922 02
 
BRUKOS s.r.o. 125
Krakovany
 
CEDER, s.r.o. 310
Krakovany 922 02
 
Czech Tools Slovakia, s.r.o. Železničná 585
Krakovany 922 02
 
DEKORCENTRUM JURDA, s.r.o. Južná 117/67
Krakovany 922 02
e-mail: jurda@sklo-dekor.com

internet: www.dekorcentrum.sk

EOK Australian SLOVAKIA spol.s r.o. –
chov emu hnedého a predaj výrobkov z emu oleja
Veterná ulica 515/6
922 02 Krakovanytel./fax: 033 7798 841
mobil:0905 855 338
e-mail: info@emufarma.sk

internet: www.emufarma.sk

Hadice pro s.r.o. Železničná 571/10
Krakovany 922 02tel./fax: 033 7718 777
e-mail: hadice@hadicepro.sk

internet: www.hadicepro.sk

HRS – TRUCK SHOP – predaj náhradných dielov, pneumatiky, oleje, filtre, tesnenia a iné … Železničná 585

Krakovany 922 02

tel.: 0905 311 004, 0918 244 989, 033 7798 323

e-mail: holbik@hrs-truckshop.sk

internet: www.hrs-truckshop.sk

KAISER Eastern Europe, s.r.o.

výroba komunálnych strojov, výroba strojov pre stavebníctvo, výroba čerpadiel a kompresorov

Priemyselná 604/5
Krakovany 922 02
internet: www.kaiser.li/sk/startseite-sk/
KIPA,s.r.o. 

veľkosklad potravín pre gastronomické zariadenia

140
Krakovany 922 02tel./fax: 033 7798 258
mobil:0903 237 947
e-mail: kipa@kipa.sk

internet: www.kipa.sk

M E A fin, s.r.o. Strážovská 255/23
Krakovany 922 02
 
M E A one, s.r.o. Strážovská 255/23
Krakovany 922 02
 
MMJ SERVIS, s.r.o. Veterná ulica 456/59
Krakovany 922 02
 
MOLARIS, s.r.o. Dolná 1/59
Krakovany 922 02
 
MONA PLUS spol.s r.o. –
TTR pásky, digitálna tlač, reklamné predmety (tričká, kalendáre, vína…)letáky, prospekty,  vyšívanie na textil
Južná ulica 426/25
922 02 Krakovanytel./fax: 033 762 12 88
mobil:0905 276 001
0903 966 544
e-mail: monaplus@monaplus.sk
internet: www.monaplus.eu
MVK Servis, s.r.o. Dolná 1/59
Krakovany 922 02
 
Inalfa Roof Systems Slovakia s. r. o. Priemyselná 573/3
Krakovany 922 02
 
Ing. Dušan Knoško – súdny znalec z odboru doprava cestná. Hlavná ulica 530/54,

922 02 Krakovany

tel: 033/7798745

mobil: 0903866885

e-mail: dusan.knosko@stonline.sk
MABONEX SLOVAKIA spol. s r.o. – Distribúcia potravinárskych výrobkov  Železničná ulica 16,

922 02 Krakovany

tel.: 033/7723371

fax: 033/7910062

e-mail: mabonex@mabonex.sk
O R L Í K-KOMPRESORY SK, spol. s r.o.

kompletný dodávateľ v oblasti tlakovej techniky

Železničná 585
Krakovany 922 02 tel.: 033/7798 464fax: 033/7798 465
e-mail: orlik@orlik.sk

internet: www.orlik.sk

P&P Business s.r.o. Sadová ul. 472/5
Krakovany 922 02
 
Poľnohospodársko-šľachtiteľské družstvo Krakovany – Stráže Železničná 316/2
Krakovany 922 02
 
     
Priemyselná Real Estate Company, s. r. o. Priemyselná 573/3
Krakovany 922 02
 
SAJLOMEDIA s.r.o. Strážovská 296/99
Krakovany 922 02
 
SCUBA – MED s.r.o. Školská ulica 633/1B
Krakovany 922 02
 
SEDOS, s.r.o.

výroba, predaj osív, hnojív sejačiek.

Hlavná ulica 190

922 02 Krakovany

tel.: 033/7798 486

fax: 033/7798 868

e-mail: sedos@sedos.sk

internet: www.sedos.sk

SEMPER DECOR, s.r.o.

škôlka okrasných drevín

predaj, realizácie výsadieb

 

Nová ulica 521/6

922 02 Krakovany

tel.: 0903/412 516

 

e-mail: obchod@semperdecor.sk

internet: www.semperdecor.sk

 

SHIP – BUILDING TRADE, s.r.o. Nám. Sv. Mikuláša 158/41
Krakovany 922 02
 
STIVA, s.r.o. Južná 2
Krakovany 922 02tel./fax: 033 779 68 65
e-mail: stiva@stiva.sk

internet: www.stiva.sk

Stürm s.r.o.

V oblasti ocele a kovov Vám ponúkame široké spektrum výrobkov a služieb z jednej ruky:

rozsiahle sklady ,  moderné centrum rezania ,

výkonná prevádzka pálenia, najjemnejšia laserová technológia ,  spoľahlivá logistika

Priemyselná 7/605
Krakovany 922 02 tel.: 033/7353 400fax: 033/7353 499
e-mail: info.sk@stuerm.sk

internet: www.stuerm.sk

VINOTRADE, s.r.o. č. 199
Krakovany 922 02
 
X3 s.r.o. K Spúšťu 100/8
Krakovany 922 02
 
Záhradníctvo Šoka SHR

Predaj ovocných stromkov a podpníkov

Námestie sv. Mikuláša 49/19
Krakovany 922 02 tel.: 033/7798 725
e-mail: soka@xnetpn.sk

internet: www.zahradnictvosoka.sk

 

Chcete mať bezplatný odkaz na tejto stránke?

Napíšte nám všetky údaje na: krakovany@krakovany.sk