Print Friendly, PDF & Email

Ak Piešťany s ich liečivými prameňmi a kúpeľmi pozná svet, tak K r a k o v a n y, dedinu s   1 300 obyvateľmi, na dohľad od Piešťan /8 km na západ/ pozná takmer celé naše Slovensko, ba aj zahraničie. Duševné bohatstvo nášho ľudu v tejto typickej západoslovenskej dedine na Dolnom Považí vykryštalizovalo do takých ľudových umeleckých výtvorov, že v očarení žasneme pred nimi.

Široká a úrodná rovina Dolného Považia s pozadím modrých vrchov Malých Karpát a Bielych Karpát na západe a zelených vrchov Považského Inovca za Váhom na východe, vytvárajú scenériu, kde aj za ťažkých  a zložitých pomerov vyrastal v minulosti ľud, ktorý svoje prirodzené nadanie vedel prácou a umnosťou rozvíjať svojrázne, v nesmierne bohatom a príťažlivom ľudovom umení. S obdivom žasneme nad tými skvostami, ktoré vytváral  v priebehu dlhých a ťažkých rokov náš krakoviansky človek a ktoré zhmotnil do prekrásnych čipiek, výšiviek a bohatého kroja, ktorý pod menom susedných Piešťan je pýchou Slovenska, ba sveta. Inou oblasťou rozvinutého ľudového umenia v Krakovanoch a na okolí je spev. Láska k piesni v Krakovanoch nikdy nevymizla. V piesni sa ľud radoval i žialil, veselil i jasal. V piesni prevládal jednohlas. V Krakovanoch bol spev prejavom starej robotníckej kultúry.  Stojíme v pohnutí nad bohatstvom tvorivej obrazotvornosti a citu, ktoré umožnili vzniknúť prekrásnej piesni, v jej slovesnej i melodickej podobe, aby sa osobitne rozvili v svojrázne umenie ľudovej hudby  – dychovej pred 150 rokmi. Tou sa Krakovany osobitne zapisujú do rozvoja slovenskej hudby i v tomto druhu hudobného umenia a vlastne ako prvé na Slovensku. Nie je vari náhodné, že v Krakovanoch sa narodil hudobný skladateľ Ján E g r y /1824 – 1908/. Základy dychovej hudby v Krakovanoch položil v r. 1854 miestny organista a učiteľ Alojz Říha. Vynikajúce úspechy dosiahla dychová hudba za vedenia organistu – učiteľa L. Bilčíka. Tento však mladý zomrel v r. 1936. Od roku 1950 účinkovala dychová hudba pod menom Krakovanka, dirigent Jozef Jankech. Jej napredovanie bolo vzostupné.

V roku 1953 za vedenia učiteľky A. Horanskej vznikol v obci folklórny súbor Oráč, ktorý dal nový zmysel a funkciu aj dychovej hudbe. Ich spolupráca sa rozvíjala do veľmi úspešného a radostného spoluúčinkovania. Nasledovali vystúpenia po celom Slovensku, Morave a v zahraničí /Maďarsku,Rakúsku, Belgicku, Francúzsku a Nemecku /. Krakovany svojim súborom pod menom Krakovanka prispeli v r. 1985 k úspechu vo Východnej i v Strážnici. Krakovanka začala nadväzovať na domáce ľudové tradície aj v tancoch. Najviac tancov, zvykov a obyčají sa zozbieralo v Strážoch. Boli zozbierané tance: sečkový, husací, pod šable, mazurka, dupaná, zahradnícky, kadlecká, ručníkový, šijeme mechy, cepová, kvokaná, na šasť, šoltýs a šalát. To je bohatstvo, ktorým Krakovany prispeli do klenotnice ľudového tanca a môžu plným priehrštím rozdávať aj v tomto smere celému Slovensku, ba aj zahraničiu. Tvorivá práca a úspechy prinášali ľudovej tvorivosti obohatenie a výsledky. Vystúpenia súboru sa stali ozajstnou spoločenskou a kultúrnou udalosťou. V živote to už tak býva, že aj umenie sa najbohatšie rozvíja tam, kde sú na to najpriaznivejšie podmienky.

Aj Západoslovenské slávnosti ich našli v Krakovanoch, v srdciach Krakovancov, predovšetkým v srdci učiteľky A. Horanskej, ktorá v tom čase študovala diaľkovo choreografickú školu v Bratislave a bola členkou Krajskej poradne ĽUT.

Prvé Západoslovenské folklórne slávnosti piesní a tancov sa konali v r. 1956 v Piešťanoch. Po 2. ročníku sa ukázalo, že by sa nemali konať v mestskom prostredí, ale v prostredí dedinskom so zachovalými folklórnymi tradíciami. Tretí ročník ZFS sa konal vo Vrbovom, v amfiteátri, pričom výdatnú pomoc poskytol závod Trikota Vrbové. Závod Trikota  rozširoval svoju výstavbu, pričom bol zlikvidovaný amfiteáter a tak 8. ročník ZFS sa konal na základe návrhu členky Krajskej poroty ĽUT v Bratislave,  v Krakovanoch. v kultúrnom dome a v nedokončenom amfiteátri. Obec Krakovany prijala toto podujatie otvoreným srdcom a s láskou roľníckeho človeka. Posledné ročníky ZFS ukázali, že sa stali rovnocennými partnermi našich regionálnych slávností ako napr. v Detve, v Levoči a inde. Ľudová pieseň, hudba a tance sa stala vecou srdca mnohých účastníkov slávností, možno povedať, že ich očarila. Ukázalo sa, že na západnom Slovensku máme naozaj bohatý zdroj ľudového umenia, najstarších folklórnych prejavov, spätých s rôznymi obradmi, hrami, pracovnými i slávnostnými príležitosťami, že najmä vokálny prejav – spevy, ako aj dedinské dychové hudby očarili mnohých, pre ktorých sa stalo ľudové umenie vecou srdca. Prekrásna scenéria krakovianskeho amfiteátra, ktorú navrhol architekt Viliam Gruska, zostane navždy v pamäti tohto regiónu, či západného Slovenska, ba aj sveta, pretože ZFS v Krakovanoch navštevovalo množstvo hostí zo zahraničia. Táto vznešená atmosféra sa vytvárala rok čo rok v Krakovanoch až do roku 1975.

Vtedy bolo rozhodnuté, že priestory v Krakovanoch už nevyhovujú pre veľkosť, keďže rok čo rok sa účasť folklórnych skupín a súborov zväčšovala. Krajské osvetové stredisko v Bratislave hľadalo väčšie priestory a zaujímavejšiu prírodnú scenériu, hory  ako aj sponzorov slávností. Takéto prostredie sa podarilo nájsť na Myjave. Našla sa aj priazeň obyvateľstva , známeho a nezabudnuteľného folkloristu Samka Dudíka ako aj súboru Kopaničiar. Brány krakovianského amfiteátra pre Západoslovenské folklórne slávnosti sa uzavreli v r. 1975. No nezostali zatvorené. Už 30 rokov sa v tomto svojráznom prostredí konajú Okresné folklórne slávnosti. Hlavným organizátorom tohto podujatia sú Okresné osvetové stredisko v Trnave, miestny národný výbor a Miestne kultúrne stredisko v Krakovanoch, dnes Obecný úrad Krakovany a Miestne kultúrne  stredisko. Na pódiu sa stretávajú najaktívnejšie folklórne kolektívy z nášho okresu, ale aj hostia z iných kútov Slovenska. Každý z nich s veľkou úctou a láskou uchováva tradície svojho ľudu v kolektíve ZUČ. Táto krásna záujmová činnosť prináša radosť a spokojnosť mnohým ľuďom žijúcich v tomto regióne, ale aj v okolí. Návštevníci každým rokom stále zreteľnejšie počúvajú rezké tóny hudby a veselý spev mladých i starých ľudí, ktorým je folklór vecou srdca. Organizátori tohoto Okresného folklórneho podujatia vedia, že v tomto prostredí vždy nájdu srdce a myseľ človeka, ktorý sa vie nadchnúť pre túto ušľachtilú prácu.

Medzi úspešné kolektívy, súbory, či skupiny, ktoré sa predstavili na krajských a okresných slávnostiach v Krakovanoch počas 43 rokov sú: FS Inovec s Hlohovca, FS Železničiar z Leopoldova, Dudváh z Majcichova, Trakovičan z Trakovíc, FS Liptov z Ružomberka, DH Považanka, DH z Holíča, FS Dudváh, FS Rozsutec zo Žiliny, DH  Hrnčarovani, FS Zobor z Nitry, DFS Majorán Dolná Orešany, Rozmarínček z Majcichova, Cíferan z Cífera,  Oravan Nižná, a ďalšie. Na slávnostiach vystupovali aj súbory zo zahraničia: z Maďarska, Nórska, Grécka a tiež profesionálne súbory: Lúčnica a SĽUK. Nemožno zabudnúť na poloprofesionálne súbory a ich vystúpenia v Krakovanoch: Trenčan z Trenčína, Kopaničiar, Brezovan, Družba Trenčín, Zobor Nitra, Gymnik Z Bratislavy, ktorý v Krakovanoch mal premiéru pod vedením pani Šimonekovej, bol účastníkom slávností takmer každý rok. Nemožno zabudnúť na domáce súbory a FS. FS LUSK, FS Krakovanka, Dychová hudba Krakovanka, ktorá sa žiaľ po 150 rokoch účinkovania rozpadá. Plodná tradícia starých predkov sa neudržala. Odchodom z DH pána Jozefa ROŠKU stratila DH pevnú ruku. Veľmi nám je ľúto, že z miestnej dychovky odišiel klan Roškovcov, Sedlákovcov, Štefankovcov, Bielikovcov. Vynikajúci hudobníci zvolili inú cestu života a tak hudobné nástroje ležia v depozite. Veľká škoda, mladí občania, zamyslite sa nad tým, odchádza zo scény hudobné srdce.  Veľmi známa je v Krakovanoch výroba čipiek, spôsobom paličkovania a vyšívania. Hlavne výšivky sú veľmi obdivovaným prejavom zručnosti a výtvarných schopností žien, ale aj ojedinele mužov. Veľká vďaka patrí pani Daniele Piscovej, ktorá neúnavne vedie paličkovanie v našej obci. Pod jej vedením čipkárstvo žije, prezentuje sa pri rôznych príležitostiach, na výstavách, ale aj v zahraničí. Čipka má svojho nástupcu, za čo srdečne ďakujeme vedúcej p. Piscovej. Nástupcu má aj pani A. Horanská, vedúca FS Krakovanka, ktorá nepretržite 53 rokov v obci vedie FS. V práci jej  momentálne pomáha dcéra. FS vychovala mnohých ďalších vedúcich: p. Michala Sedláka, FS LUSK, pani Antóniu Mitošinkovú, vedie FS Krakovienka. Tance, zvyky, obyčaje, spevy v Krakovanoch žijú. Folklórne skupiny ako aj súbor Lusk majú bohatý repertoár, ktorý sústavne obohacujú a dopĺňajú. Vrodený talent Krakovancov, ale aj členov z okolia a schopnosť improvizácie zaručujú, že vystúpenie pôsobí ako nové. Vysokú úspešnosť v obci, v okolí, ba na Slovensku, v Európe, či v iných krajinách sveta má „ Krakovianska svadba“. Prví mladomanželia tejto svadby boli Michal Horanský a Mária Valová. Každý program, ktorý skupiny a súbor predvádzajú, je oslavou nášho šťastného života, je príspevkom do bohatej pokladnice ľudovej kultúry, pre blaho budúcich pokolení. FS Krakovanka i súbor Lusk absolvovali počas svojho trvania mnoho zájazdov do zahraničia, kde sa stretli s vysokým ocenením práce. Zahraničie očarili aj prekrásne pestrofarebné kroje. Z domáceho materiálu napradená ľanová a konopná priadza a utkané plátno bolo základom odievania mužov, žien a detí až do nedávnych čias. Dnes ostali verné tomuto odevu len ženy /jedenásť žien od kolísky po hrob/ a FS a súbory, ktoré sa obliekajú do týchto nádherných šiat na vystúpenia alebo reprezentáciu tohoto regiónu. Vďaka všetkým tým, ktorí tento odev majú uložený v maľovaných truhliciach a obliekajú  sa doň pri náboženských sprievodoch alebo na folklórnych slávnostiach, či iných oslavách.

Zaujímavý je aj dialekt tohoto prostredia. FS či súbor sa snažia svoje hovorené  monológy interpretovať týmto dialektom. No najvernejšia zostáva tomuto dialektu pani Daniela Piscová, ľudová rozprávačka, ktorá nechýba ani na folklórnych slávnostiach. Poznajú ju i vo viacerých kútoch Slovenska pod menom „ Ozefa Omáčkech“.

Pri príležitosti 30. výročia Okresných folklórnych slávností v Krakovanoch spomeňme organizátorov, choreografov a vedúcich Západoslovenských FS ako aj Okresných FS v tomto regióne: p. Annu Melíškovú, metodičku Okresného osvetového strediska v Trnave /50 rokov zabezpečuje organizačne folklórne slávnosti /, z krajského osvetového strediska ing. V. Scholtzovú, V. Ondriáša, O. Demu, Jožka Lehotského, D. Laštiakovú, z choreografov: E. Kubalovú, H. Šimunekovú, C. Zálešáka, o. Mičkovú, L. Blažeka z Križovian, M. Kunkela z FS Inovec a ďalších. Všetkým vyslovujeme uznanie a vďaku.

Tance, zvyky, obyčaje, spevy v Krakovanoch žijú. Prianím všetkých priaznivcov folklóru je, aby aj v budúcnosti naša obec rozkvitala a zvýrazňovala dedičstvo svojich predkov. Podarí sa tieto tradície zachovať ?

Na záver chcem z celého srdca poďakovať všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek skutkom podieľali na 30 – tich ročníkoch Okresných folklórnych slávností. Srdečná vďaka !

V prvom rade, ďakujem Tebe Pane Bože, že si nám doprial  zdravia,

a dodal nám optimizmus, radosti pri vykonávaní tohoto kultúrneho podujatia Dolného Považia.

        Plynú roky a rok, čo rok krásnie moja vlasť, moja dedina.

         Po živote túži moja zem,

         mávaj krídlami biela holubica,

         pokojnú prácu tohoto ľudu verne stráž.

         V tejto prekrásnej zemi verných synov, dcéry máš.

         Buď pozdravená rodná domovina:

         Nedajme zahynúť ľudovému umeniu!

         Týmto chceme naplniť odkaz a dedičstvo našich predkov dnes i zajtra.

 Anna Horanská

Momentálne žiadne komentáre.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Povinné údaje sú vyznačené * hviezdičkou.